Na Slovensku platí, že všetko čo nie je tajné je verejné. Naša ústava pozná tieto prípady, kedy nie je možné informácie zverejniť: „keď je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ". To znamená, že pokiaľ Dopravný podnik BA odmietne zverejniť zmluvu o prenájme reklamných plôch spoločnosti BigBoard, tak chráni napríklad bezpečnosť štátu Slovenska a pravdepodobne aj naše verejné zdravie.
O informácie môžeme žiadať všetky orgány verejnej správy či už orgány všeobecnej a špecializovanej štátnej správy (ústredné, resp. s celoštátnou pôsobnosťou a regionálne), ďalej vyššie územné celky a obce ako orgány územnej a obecnej samosprávy a napokon aj iné subjekty, ktoré vykonávajú niektoré právomoci verejnej správy. V rovnakom ustanovení zákona je však uvedené, že právnické osoby zriadené štátnym orgánom alebo obcou podľa osobitného zákona spravidla orgánmi verejnej moci nie sú. Ide totiž o rozpočtové a príspevkové organizácie.
Tu je však nevyhnutné vychádzať z charakteristických znakov, ktoré sú príznačné pre orgány verejnej moci. Ako to už bolo uvedené, ide o náplň ich činnosti, hospodárenie s verejnými financiami, resp. nakladanie s majetkom štátu alebo obce a príslušnosť do oblasti verejného alebo súkromného práva. Na základe týchto informácií možno dospieť k záveru, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 ústavy namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. To znamená, že pokiaľ si obec založí akciovú spoločnosť, alebo s.r.o., stále sú tieto samostatné jednotky poskytovať informácie.
Informácia ako taká má pomerne abstraktnú definíciu. Pre potreby komunikácie s verejným sektorom je to vo väčšine prípadov žiadosť o určitý konkrétny dokument. Informáciou v zmysle zákona o slobode informácií je jednoznačne aj dokument (napr. zápisnica, rozhodnutie, nákres, obrazový dokument a pod.) alebo záznam. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo samotných ustanovení zákona o slobode informácií. Ustanovenie § 5 zákona o slobode informácií výslovne stanovuje, že povinne zverejňovanými „informáciami" sú aj celé dokumenty.
Keďže účelom práva na informácie a zákona o slobode informácií je aj verejná kontrola orgánov verejnej moci zo strany verejnosti, občania musia mať prístup k informáciám o činnosti týchto orgánov. Ak chcú občania zistiť, či rozhodnutie štátneho orgánu alebo zmluva nie sú protizákonné alebo nevýhodné, musia najprv poznať ich obsah. Na základe zákona o slobode informácií možno žiadať aj o sprístupnenie kópií originálov listín, ktorá je nielen informáciou o významovom obsahu listiny, ale aj grafickou informáciou o skutočnej podobe listiny (grafickým obsahom listiny) a ktorá obsahuje napríklad aj vlastnoručné podpisy alebo odtlačok pečiatky. Opačný výklad by bol v rozpore s ústavou i zákonom o slobode informácií.
Matúš Čupka
Zelená hliadka
https://www.facebook.com/zelenahliadka
Tento článok je založený na publikácií P. Wilfling (2010) Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, Via Iuris, voľne stiahnuteľná tu: http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/publikacie/zpibrozura.pdf
