Je to miesto, na ktoré sa tešíte po každej dlhej ceste. Máte možnosť uspokojiť svoje telesné potreby, doplniť energiu pomocou jedla a nápojov, prípadne zistiť informácie o nasledujúcich spojoch alebo, len tak ponaťahovať svoje stuhnuté končatiny po dlhej ceste po slovenských vozovkách. Teda, tak nejako by to malo byť.
Realita je však celkom iná. Ak nájdete stanicu, ktorá plne uspokojí vaše spoločenské a estetické potreby, je to výhra, ku ktorej treba každému od srdca pogratulovať. Skutočnosť je taká, že takmer všade na vás čakajú odpudivé kovové konštrukcie s výraznou povrchovou koróziou. V lepšom prípade si máte kde sadnúť, v horšom, v tomto meste nijaká hlavná stanica neexistuje.
Kvalita služieb by sa mala zvyšovať od veľkosti miest. Na Slovensku to tak nie je ani zďaleka. Hlavnú stanicu v Poprade považujem za jednu z najodpudivejších vôbec. Katastrofálny stav vozovky (v tomto prípade panelovej), kultúra služieb na veľmi nízkej úrovni a o estetickom hľadisku nie je možné ani len uvažovať. Príjazd a zastavenie na tomto mieste bolo za trest. Je to o to smutnejšie, že Poprad je krajské mesto, navyše, v lokalite s vysokým turistickým ruchom.
Veľmi negatívne skúsenosti mám s podobnými objektmi v Svite, Trenčíne, či v Partizánskom. Na týchto hlavných staniciach si príliš neposedíte. V Trenčíne to navyše vyzerá ako na obecnej zastávke.
Hľadať WC alebo informácie je niekedy zbytočné. Niekde totiž autobusová stanica ani nie je. V Žiari Nad Hronom síce hlavná zastávka je, ale ak chcete nájsť informáciu o najbližšom spoji, musíte sa pristaviť pri každej informačnej tabuly. Ak bude vaša misia úspešná, zostane vám na srdci príjemný pocit, že ste sa príjemne prebehli. V Handlovej vás autobus zavezie priamo do centra mesta a vysadí vás na chodníku, kde je malá informačná tabuľa. Banská Štiavnica taktiež hlavnú autobusovú stanicu nemá. Milá pani, ktorej som sa pýtal, kde sa tu dajú zohnať informácie o odchode autobusov, prípadne si zakúpiť Cestovný poriadok, mi odpovedala: „Viete, my sme sem prišli z Popradu, bývame tu pol roka, ale ešte som tu nič také nenašla.“
Zoznam by mohol pokračovať ďalej, ja som sa však zameral na tie najnegatívnejšie skúsenosti z môjho cestovania po Slovensku. Určite sú aj svetlé výnimky, mestá, ktoré svoje hlavné stanice zrekonštruovali a ponúkajú komfortné služby pre cestujúcich. Týmto trendom by mali pokračovať aj všetky zmienené a nezmienené mestá, pre ktoré sú ich hlavné autobusové stanice hanbou. Možno si jednotlivé mestské zastupiteľstvá hovoria, že cudzinci k nim prichádzajú aj tak len na autách a miestni si už určite zvykli. Ja si zvyknúť nehodlám.
