Lukáš Zeleník
Z palubného denníka
Pondelok 21.máj 2007 - 17:30 Štokholm na druhý pokus. Prístav - sedí, loď - sedí, ID - mám, peniaze - mám, Valentina - nikde na blízku. Plavba sa môže začať
Autor má 36 rokov, má svoju rodinu, staviteľstvo, cestovanie a umenie, má svoju Prievidzu a cíti sa šťastný. Zoznam autorových rubrík: Report, Moje (vý)tvory, Ja a (môj) svet, Culture, Píšem - nemyslím, Názory, komentáre, Zivot na hrude britskej, Elämä Suomessa, Zivot na hrude britskej 2, Súkromné, Nezaradené
Pondelok 21.máj 2007 - 17:30 Štokholm na druhý pokus. Prístav - sedí, loď - sedí, ID - mám, peniaze - mám, Valentina - nikde na blízku. Plavba sa môže začať
Prisnil si ma sen. Slnko rozbilo moju dušu a každý z kúskov sa nechal unášať vetrom, symbolizujúcim život. Čiastočky sa nikdy viac nespojili.
Mojim veľkým snom je navštíviť Áziu. Kontinent plný ohromujúcich kontrastov, kontinent s nevšednými prírodnými úkazmi, kontinent rôznorodých kultúr, kontinent plný farieb, inšpirujúcich vôní a chutí, kontinent plný spirituality, ale aj kontinent, kde stačí jeden nesprávny moment a stojí vás to život.
Bol som pripravený. Tvár ošľahaná severským vetrom, nos červený od teploty -12C a pohľad svedčiaci o pripravenosti skoncovať so zlými návykmi zo slovenského vzdelávacieho systému.
Počas olympiády v Nagane v roku 1998 odvšadiaľ znel pokrik „Hašek není človék, Hašek je Bůh! Ozývali sa vtedy hlasy, že predsa len to je prehnané a je nedôstojné ak sa takéto niečo pokrikuje na uliciach. Spájanie náboženstva so športom je najbežnejšie v Južnej Amerike, kde je futbal často krát cennejší ako všetko iné. Náboženstvom vo Fínsku je hokej. Jeho chrámom je Hartwall Areena.
Sú dve príčiny prečo nie som na lodi smerujúcej do Štokholmu a píšem tento článok. Prvou je, že moje očakávania sa nikdy nenapĺňajú a druhá má meno Valentina Liski. Vraj Fíni nikdy neklamú? Prečo je toto meno od dnes také nepopulárne hneď v niekoľkých krajinách sveta?
Ticho. Nikdy som si nemyslel, že toto slovo napíšem v súvislosti s bývaním na internátoch. Otanieimi je študentské mesto v Espoo, kde žije približne 5 000 študentov. Napriek tomu je tu neuveriteľné ticho celý týždeň, vrátane piatkovej a sobotňajšej noci. Jediné zvuky pretrhávajúce atmosféru opusteného mestečka tvoria pristávajúce lietadlá na neďalekom letisku Vantaa, more obklopujúce výbežok, na ktorom je postavený Campus, a hrajúce sa deti.
Pred odchodom do Fínska som si písal so svojou tútorkou Sofiou: Lukáš: Sofia, je pre zahraničného študenta jednoduché založiť si účet vo Fínsku, pretože sa bojím chodiť po ulici s veľkou hotovosťou? Sofia: To bolo zábavné, čo si mi napísal. Ja, ani nikto z mojich kamarátov sme ešte neboli okradnutí. Tu, ak si necháš vak položený na ulici, nájdeš ho tam alebo ak už ho niekto zoberie, zanesie ho na políciu. Lukáš: Neskúšaj to na Slovensku. Bol som okradnutý už dvakrát.
Keď som bol mladší nikdy som nemal problém s nahotou. U nás doma bolo bežné, že sa nikto nezamykal v kúpeľni ani na WC. Väčšina dôležitých rozhodnutí a rozhovorov sa vykonalo v kúpeľni. Jeden z členov rodiny bol vo vani a diskutovalo sa.