Neholenie sa je jedným z ďalších rituálovv našej rodine. Ak uvidíte jedného zo Zeleníkovcov zarasteného a zdanlivozanedbaného, je to jednoznačný prejav úcty, vernosti a najmä lásky. Tvárako novodobá forma privátneho bilboardu a fúzy ako trademark neskonalejromantiky nášho rodu.
Má to takmer vždy rovnaký priebeh. Keď ocoodchádza na služobku povie legendárnu vetu, v ktorej sa skrýva viac lásky,akoby sa mohlo zdať. Rovnaké je to aj v bratovom prípade. Dávidova priateľkazačala študovať v Olomouci a domov sa vráti až o tri týždne. Noa ja nie som výnimkou. Vždy, keď viem, že svoju priateľku neuvidím týždeňalebo nebodaj dlhší čas vyslovím: „Pre koho sa budem holiť!?"
A tak sme zarastení a zanedbaní.Okolitému svetu ukazujeme, že naše milované nie sú v našej blízkosti, a žeoni sú jediné, pre ktoré sa chceme upravovať. Nová forma obety, pretože čímdlhšie je odlúčenie, tým je väčšie strnisko, čo teda vôbec nie je príjemné.
Vierka, Grétka a Katka vedia, že keďpo svete chodíme so zarastenou tvárou, vlastne všetkým ukazujeme ako ichmilujeme. Predsa len je to prijateľnejšia forma exhibicionistického prejavulásky ako mať vytetované meno na zadku, ktoré by aj tak nikto nevidel.
Musím však priznať, že tento rituál sa dázneužiť, keď som naozaj lenivý a nechce sa mi holiť. Vtedy stačí povedať: „Miláčik,to že som zarastený je vlastne ten najromantickejší darček aký ti môžem dať."
Najlepší pocit je samozrejme ten, keď savšetci traja ideme oholiť, čo znamená, že naše lásky konečne uvidíme. Prekážkouvšak býva, ak sa v kúpeľni stretneme naraz. Preto je najlepšie ak bývame zarastenív rôznych časoch. Dnes to však nevadí. Sme opäť raz zarastení a zanedbaní.To je najkrajší darček aký môžeme dať našej maminke Vierke k meninám.
