Tripostele, tri rôzne osudy, tri cesty na Urologické oddelenie Žilinskejnemocnice.
Nikdysom nebol hospitalizovaný. Toto konštatovanie sa zmenilo rovnakou rýchlosťouakou moje telo spacifikovala kolika - záchvat spôsobený obličkovým kameňom.
V nocisom sa prebudil na kŕče v oblasti žlčníka, ktoré mi nedovolili nadýchnuťsa, prevrátiť sa na posteli. K tomu sa pridala triaška a pre mňa stava intenzita bolesti, akú som nikdy pred tým nezažil. Domnieval som sa, žepríčinou môjho stavu je salmonelóza alebo slepé črevo. Po dvoch hodináchnelepšiaceho sa stavu moji spolubývajúci na internáte zavolali záchranku.
Prepretrvávajúce bolesti som nevnímal veci dejúce sa okolo seba, útržkovito sispomínam ako ma ktosi niesol do výťahu, ako so zvedavosťou sledovala situáciuvrátnička, ako mi pre problémové dýchanie tŕplo celé telo a ako som siprial, aby sa to celé skončilo.
Záchrankama doviezla na chirurgiu, kde lekár pokarhal záchranárov, že zle vyhodnotilisituáciu a ihneď ma mali odviezť na urológiu - išlo totiž o obličkovýkameň.
Naurológií ma uzemnili vetou: "Ľahnite si tak, aby ste nemali kŕče." Uposlúchnuťtúto výzvu bolo nemožné. Po sonografickom vyšetrení sa predpoklady potvrdilia ja som konečne dostal vytúženú infúziu. Na ihlu som sa ešte nikdy taknetešil.
Martinje čerstvý mladoženáč a otecko. Práve v deň, keď jeho syn Oliveroslavoval druhý mesiac svojho narodenia, dostal koliku a radosť zo zdraviasyna sa zmenila na ukrutné bolesti, ktoré sa dali zastaviť jedinev nemocnici.
Všetkémusa dalo predísť, ak by bol zásah jeho praktickej lekárky profesionálnejší. Preddvoma mesiacmi Martin oberal jablká a keď zostúpil z rebríka, začalho bolieť ľavý bok. Myslel, si, že si niečo natiahol, ale zdalo sa mu to divné,pretože z rebríka neskákal. Navštívil preto lekárku, ktorá mu iba strohopovedala, že je precitlivený. Precitlivenosť spôsobil 13 mm kameň v ľavejobličke.
Ďuri,tretí obyvateľ našej izby je v nemocnici nepredstaviteľných 17 mesiacov.38 ročný chlap, ktorý si toho v živote prežil toľko, že slabšie povahy byza sebou mali už siedmy pokus o samovraždu.
Juromá amputovanú nohu. Na stavbe v Prahe stúpil pätou na hrdzavý klinec. Ranusa pokúsil vyčistiť si, po troch dňoch však začala noha opúchať. Až potomvyhľadal lekársku pomoc - bolo však neskoro. Nečistoty sa dostali do pätovejkosti, nohu napadla gangréna a liečbu komplikoval silný diabetes, ktorýmal od dvadsiatich rokov.
Nohusa nepodarilo zachrániť a museli mu ju od kolena amputovať. Aby nešťastianebolo málo, počas chmeľovej brigády sa mu do pravej nohy, opäť do pätyzapichli štyri tŕne. Dva z nich sa mu podarilo vytiahnuť, o ďalšíchdvoch nevedel. Šanca na záchranu druhej nohy je 50 %. Vidieť pätovú kosť s obnovujúcim satkanivom je niečo, o čom som pred týždňom nemal ani len predstavu.
Liečbagangrény si vyžiadala polročné ležanie na chrbte - Ďuri mohol hýbať jedinerukami. Táto nečinnosť mu spôsobila ďalšie zdravotne komplikácie - hematómy nalakťoch, problémy s chrbticou a žlčníkové kamene. To je dôvod, prečosom sa s týmto človekom stretol na urológií. Aby toho všetkého nebolomálo, cukrovka mu spôsobila krvácanie očného pozadia, ktoré vedie k slepote.Preto musí absolvovať nepríjemné ostreľovanie oka laserom.
Najabsurdnejšiena celej situácií je, že vďaka tabuľkovým ohodnoteniam invalidity dostáva Jurajpolovičný invalidný dôchodok, teda úbohých 3300 Sk. Už niekoľko mesiacov čakána prehodnotenie rozhodnutia, kde podľa úradníkov mu chýba jeden bod napoberanie plného invalidného dôchodku. Ako je možné, že zdravie sa hodnotíformou bodovania?
Nikdysom sa nestretol s človekom ako je Juro. Pre mňa je najsilnejšouosobnosťou akú poznám. Pretože napriek všetkým zdravotným, ale aj osobnýmstarostiam je to neskutočne zábavný človek, optimista, ktorého nadovšetko bavíživot.
„ViešLuki, niekedy pozerám do steny a rozmýšľam, že by som to celé najradšejukončil. Potom si však poviem, že musím byť silný, veď nemám rakovinu, ešte natom nie som najhoršie. Vtedy si niekoľko hodín stále opakujem: Juro si silný,Juro si silný,..."
Naurológií som bol 5 dní. Asi to môže povedať málokto, ale aj som sav nemocnici neskutočne zabával. Na našej izbe sme si všetci úžasne sadliako ľudia, z čoho plynuli celodenné salvy smiechu, z ktorých všaknemali radosť prevažne starší pacienti a sestričky. A kde inde vámpovinne nariadia piť pivo Plzeň.
Ďurimi spôsoboval svojimi životnými príhodami kŕče od smiechu, ale donútil ma aj prehodnotiť vnímanie života. Všetky mojestarosti a pocity nešťastia sú iba zanedbateľnými banalitami. Zdravie odteraz nevnímam ako samozrejmosť.
