Zneužívanie sociálnych štipendií

 Problém nastáva v zneužívaní „štedrosti“ nášho sociálneho systému. Ak je vysokoškolákovi priznané štipendium, môže si bez väčšej námahy celkom slušne žiť. Je to jednoduché. Stačí si podať prihlášku na fakultu, kde neprebiehajú prijímacie skúšky (vo väčšine ide o technické smery) a máte vyhrané. Ak sa nachádza univerzita mimo vášho domova, bude vám pridelený internát, čo je veľmi lacná forma ubytovania. Pozor, treba si vybrať univerzity, ktoré majú dostatočnú kapacitu internátov. Väčšina vysokých škôl používa multifunkčný preukaz ISIC, ktorý vám navyše zabezpečí zľavy na dopravu, kultúrne akcie a nakupovanie.
 Ďalej je to jednoduché. Vyberiete si odbor, ktorý má čo najmenej nabitý rozvrh. Na získanie zápočtu často stačí iba navštevovanie hodín. Vo väčších mestách nie je problém nájsť si brigádu. A takto môžete zarábať, byť lacno ubytovaní, využívať výhody študenta a ešte dostávať sociálne dávky od štátu. Takto si môžete žiť celý rok! Pri opakovaní ročníka už nie je možné nárokovať si na štipendium.
 Riešením a zamedzením zneužívania sociálneho štipendia by bola kontrola dosiahnutých výsledkov. S nástupom na vysokú školu by bolo štipendium prideľované iba na prvý polrok. Podmienkou na poberanie v ďalšom polroku by bol určitý nutný počet získaných kreditov. Najlepšie maximálneho počtu. Tak by bola docielená motivácia ku štúdiu. Klesol by počet ľudí, pre ktorých je pobyt na vysokej škole iba plateným ničnerobením. Ušetrené peniaze by sa mohli prerozdeliť pre študentov zo sociálne slabšej vrstvy, ktorí skutočne chcú študovať.