Neexistuje na to nijaký liek a ani mozgový stereoid. Rozmýšľam, že niekoho podplatím, a budem jeho nápady vydávať za svoje. Bez nápadov som úplne nepoužiteľný. Neviem vtipne reagovať, nestačím argumentovať a nedokážem napísať nič zmysluplné. Proste absolútna nuda. Mojou tendenciou je napísať ten najnudnejší článok, aký ste kedy na blogoch čítali. Nech viete ako sa cítim. Je to trýznenie čitateľov. Antikampaň. Ak by som mal svoj stav k niečomu prirovnať, boli by to padajúce listy. Jesenný kolorit, zaprášená ulica a list, ktorý pomaly padá a padá a padá a padá. Keď už je tesne nad zemou, zafúka vietor, ktorý ho posunie o čosi vyššie. A tak znova padá a padá a padá. Absolúzna nuda. Je to asi počasím. Môj mozog nepriaznivo reaguje na zmeny. Už už sa pripravujem na hnusné chladné vetry a dažde a zrazu tu máme viac ako 20°C a ja sa musím opäť preorientovať. Alebo je to častou zmenou ministrov hospodárstva, alebo futbalovými úspechmi. Samé zmeny, nenávidim zmeny. Chcem stereotyp a späť svoju kreativitu. Psychoanalýzy su nudné. Dúfam, že ste unudení aj vy. Bol to môj zámer.
Absolútna nuda
Som bez inšpirácie. Každému sa to už stalo, a ak nie, tak sa určite stane. Je to pre mňa nepochopiteľné a možno je to len následok životných zmien. Cítim, že v mojej hlave sa vytvorilo kreatívne prázdno. Dochádza mi fantázia a už môžem aj bez problémov zaspať. Predtým som pred spánkom dostával tie najlepšie nápady.