Ľudia sa vedia pekne doráňať, henten zradí priateľa, ten zas podvedie manželku, ona ho len využíva....a hoc všetci niekedy cítime horkú chuť pravdy, niekdy ju nechceme vidieť, a hoc všetci niekedy cítime bolesť nenávisti, predsa nevieme, čo s tým. A ja nie som výnimka, no viem len jedno, že pravda je život a že odpustenie prináša slobodu. Či chceme, či nechceme, niekde vo svojom vnútri je sila, ktorá nás skrz všetko nedokonalé dokáže pohnúť k dokonalosti. V zmysle dokonalosti, ktorá nie je bez chýb, ale v zmysle dokonalosti, ktorá znamená niečo viac.
Neviem, prečo je na svete toľko utrpenia, neviem aký je jeho zmysel.....Ale ostáva mi nádej....nádej, že odpustím a že mi bude odpustené, nádej, že si môžeme spoločne niesť kríže, nádej, že i keď my ľudia sme len nedokonalé stvorenia, máme v sebe Boha.
