Nechám sa únášať tónmi. Postupne rozochvejú moje ucho, srdce, celé bytie... a ja sa naladím na ich vlny. A už sa len tak jemne upokojím a uvoľním, či sa neroztancuje moje telo? Tlmené, ostrejšie, tiché, harmonické, dynamické, temperamentné, stále sa meniace tóny, akordy. Asi sama cítim, že nedokážem popísať ten úžasný dar, ktorý bol daný nám ľuďom a to je hudba.
Aký krásny je svet, aké pôžitký sú nám darované. A čím sme si to zaslúžili? Nie je to krása.
Hej, život nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou, ale nie je užitočné stále ďakovať za to, čo nám je darované?
Ďakovať napríklad aj za to, že existuje hudba.
Život je tragikomédia. Môžeme si vybrať, či sa budeme smiať, či plakať. Obe možnosti sú krásne. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
