Deň má 24 hodín, začnem ho sprchou. Veď svieže telo, svieža myseľ, efektivita zaručená. Treba aj piť, šálka čierneho čaju určite padne vhod okrem toho čaj obsahuje teíny a tie majú povzbudzujúce účinky. Sadnem si za stôl, učím sa, zrazu ma napadne, že čaj sa už luhuje viac ako päť minút. Vstanem vyberiem luhovaný sáčok a zahodím ho do koša. Po ceste k stolu si uvedomím, že dnes som mala odpísať sestre. Pozrem sa len na chvíľku na internet. Dve hodiny prešli, stále som na internete a tu už začínam cítiť....nie, výčitky svedomia to nie sú, je to hlad.....Šmarím špagety do vriacej vody, pred tým však ešte stojím 15 minút pri hrnci a pozerám sa na vodu v hrnci, kedy výplávajú prvé bublinky. Ku obedu by sa však hodil nejaký sitcom pozrieť, veď nebudem sa učiť pri obede. Potom nasledovalo ešte veľa činností až nastala polnoc a ja som začala cítiť úzkosť. Prokrastinácia si prišla pre svoju obeť. Bol to môj drahocenný čas a pocit spokojnosti.
Ach, prečo ty homo sapiens sapiens, nevieš využiť svoj potencionálny čas na rozvoj svojho potenciálu. Prokrastinácia tu stále sedí, ale už nie tak blízko mňa, stále sa na mňa škerí. Nevšímam si ju, nemám na ňu čas. Idem sa učiť.
