Mali sme vlastné mlieko, vlastné mäso, vlastnú zeleninu, ovocie, zemiaky, med...Vedela som ako vyzerá prasa, krava, pes, mačka, sliepka.....
Boli to už dozvuky poľnohospodárstva v našej rodine, dnes už máme len pár kúr, moriek, zajacov....pár polí zemiakov, zeleniny.....záhradu....no stále je to nemalý prínos...
Naši starí otcovia tým žili. Pole bolo živiteľom. Obrobená zem bola zdrojom života. Vážili si pôdu, prírodu, kúsok chleba. Nikdy nežili nad svoje pomery. Život to bol tvrdý a skromný, no napriek tomu si ľudia vedeli pomôcť a rozdeliť sa aj s tým málom, čo mali.
Dnes poľnohospodárstvo na Slovensku zaniká. Vláde sa zdá, že sa oplatí viac dovážať potraviny ako podporovať vlastných ľudí. Poľnohospodárstvo by nielen udržiavalo naše polia, lúky nezarastené, ale udržiavalo by aj pracovné miesta v našej krajine, udržiavalo by nezávislosť Slovenska na dovoze.
Hovorí sa, že poľnohospodárstvo nie je ľahký chlebík a je to pravda. Vždy sú okolnosti, ktoré človek neovplyvní. Prečo sa však vzdávame niečoho, čo je aj našou tradíciou,tak ľahko a rýchlo?
Prečo si Francúzsko zakladá na svojich syroch, prečo Holandsko na svojich tulipánoch, prečo v Nemecku poľnohospodárstvo má svoje významné miesto?
A prečo Slováci tak rýchlo zabúdajú na hodnotu pôdy?
