Rudolf Želinský
Nezijeme zivot aky chceme, ale aky mozeme.
… Boo sa zobudil na poludnie na svojej posteli zniceny po vecernom krmeni … Bolo presne 11.20, slniecko svietilo presne do oci cez stresne okno. Boo sa chvilku prevaloval, citil sa dost unavene – nebolela ho hlava ani zaludok, bol uz zvyknuty na svoj sposob zivota a ani telo s nim uz moc nebojovalo—poddalo sa mu, ako napokon stale, ked do neho vlieva tu cudesnu tekutinu. Zapas s nou potom zvycajne trva celu noc.
