Nikto nevedel, ako môže byť inak milý vodič,natoľko bezočivý k dobiehajúcim ľuďom. Nikto totiž nepoznal jeho príbeh,ktorý sa stal dávno predtým, než jazdil na tejto linke. Kedysi mladý,začínajúci autobusár, jazdiaci každé ráno s úsmevom na tvári, bol ochotnýurobiť pre svojich cestujúcich čokoľvek. Ak stála na zastávke mamička, ktorejnemal kto pomôcť s kočíkom, bez váhania vstal, vybehol vona s radosťou jej pomohol. Dokonca čakal na dobiehajúcich ľudí. Ažraz... K autobusu utekal starší človek. Šofér ho samozrejme čakals otvorenými dverami, ako bol odjakživa naučený. Zadychčaný pán nastúpil,no len čo sa autobus pohol, zvalil sa na zem a celý sa začal triasť. Ľudiasa mu ihneď snažili pomôcť, no bezvýsledne. Privolaný lekár len skonštatovalpríčinu smrti - infarkt. Vraj bol chorý na srdce a aj najmenšia záťaž mumohla ublížiť. Na autobusára doľahol pocit viny. Viackrát si odvtedy hovoril,že ak by zatvoril dvere a toho človeka by nepočkal, možno by nebežala neudýchal sa.
Odvtedy prešlo veľa rokov. Kedysi milýa ochotný vodič bol teraz známy ako arogantný a nikdy nečakajúci. Autobussa pohol... V spätnom zrkadle bolo vidieť ďalší vztýčený prostredník...
