Študent, bežec (niekedy osamelý:o)). Človek, ktorý vie, komu patrí. God`s creation... :o) Zoznam autorových rubrík: Viem, komu som uveril..., Médiá, Fotosvet, Na zamyslenie..., Súkromné, Nezaradené
Je nedeľa, pozerám správy. Clintonová podporila Obamu, Grécko zasiahlo silné zemetrasenie, Afganistan navštívila Laura Bushová... Pri jednej informácii sa však zamyslím. V Japonsku dobodal muž náhodných okoloidúcich na ulici. Zavraždil sedem ľudí, no zaujalo ma niečo iné. Na konci zaznelo vysvetlenie mužovho útoku.
O tom, že Spojené štáty zo seba robia krajinu, na ktorej pleciach je udržanie svetového mieru, niet pochýb. Prečo to robia, je na zamyslenie. Ropa, moc, vplyv, skutočné ideály lepšieho sveta? Na túto otázku odpoveď nemám a popravde, myslím, že nikto, ani samotní Američania. Na čo však chcem dnes poukázať, je dáma v službách americkej spravodlivosti - C. Riceová.
Politická scéna na Slovensku je momentálne natoľko zamotaná, že človek má problém určiť, kto na ktorú stranu hľadí. Niekde chcú vymeniť predsedu, inde kvôli predsedovi odchádzajú. No aj napriek turbulenciám a nestálostiam sú témy, ktoré by mali byť v tej-ktorej strane jednoznačné. Jednou z nich je i trest smrti.
Ponáhľal som sa na vlak, po nadchode na križovatke Štefánikovej a Šancovej. Oproti mne išiel pár a vedľa nich chlapec (asi 10-ročný, predpokladám). Myslím si, že išlo o rodičov a syna. Prechádzajúc okolo som nechtiac začul kúsok ich „rozhovoru“. Teda ani nie rozhovoru, ale iba jeho časti. Neviem čo povedal chlapec, no reakcia ženy (možno matky) ma prekvapila.
Bratislava, európska metropola. Čoraz častejšie počuť toto slovné spojenie. A po dostavaní všetkých veľkých projektov, keď výrazne zmení svoju doterajšiu tvár, bude počuť tieto slová ešte viac. Európska metropola - miesto, kde denne prichádzajú a odchádzajú, striedajú sa a menia desiatky (stovky, tisícky....) turistov. Zväčša vďaka letisku, železničnej stanici a... autobusovej stanici...
Azda každý, keď bol ešte dieťaťom, sníval o úspešnej budúcnosti. Sníval, že bude zarábať veľké peniaze ako riaditeľ, prezident, úspešný podnikateľ... Človek vyrastie a sny prasknú ako bublina vyfúknutá z bublifuku. A ten, čo sa videl v obleku, s kufríkom v ruke a miliónmi v banke, sa stane obyčajným pracovníkom, bežným zamestnancom, prostým človekom s ešte prostejším platom. Dnes by som chcel vyjadriť svoj obdiv práve týmto ľuďom...
Návštevu doktora asi absolvoval každý z nás. Niektorí odchádzali z ambulancie z pozitívnym naladením, iní, viac či menej, nahnevaní na neprofesionálny prístup. Predstavte si však, že idete na pohotovosť, pretože ste matkou malého dieťaťa, kojíte a horúčky nie a nie ustúpiť. A lekár sa k Vám zachová tak, ako sa zachoval na jednej bližšie neurčenej pohotovosti k mojej známej...
Bol šoférom autobusu. Každý deň jazdil na rovnakej linke, zastavoval na rovnakých zastávkach. Každý ho poznal. Poznali ho ako vodiča, ktorý chodieval na čas a málokedy meškal, no zároveň ako arogantného človeka. Ak niekto dobiehal na zastávku, zatvoril dvere a rýchlo odišiel. Neraz videl v spätnom zrkadle vztýčený prostredník alebo nadávajúceho a nervózneho oneskorenca.
