„Ak dovtedy nezomriete“, alebo Na pohotovosti

Chrípka siv tomto období svoje obete nevyberá. Podliehame jej všetci – školáci,študenti, učitelia, i mamičky, ktoré sa musia starať o malé deti.Horšie je, že popri kojení nemôžu nasadiť účinné antibiotiká a sú odkázanéna užívanie Paralenu. V takomto stave bola aj jedna mamička, ktorej všakParalen vôbec nezaberal, teplota neustupovala, práve naopak, cez víkend sa jejstav ešte zhoršil. Rozhodla sa preto vyhľadať pomoc na pohotovosti. Lekár sajej spýtal na meno doktora, ku ktorému bežne chodí. Povedala. No namiesto toho,aby sa jej hneď venoval, spustil asi desaťminútový monológ o tomto kolegovi.Zjavne s ním nemal dobré vzťahy. Pacientka nevedela, čo má robiť, či mávôbec niečo hovoriť, poukázať na seba, že predsa ona potrebuje pomoc. Spamätalasa až vo chvíli, keď doktor vypisoval recept na antibiotiká. „Prepáčte, ale jakojím, takže antibiotiká užívať nemôžem.“ Doktor sa ohradil, že to mala povedaťhneď na začiatku. Otázka znie, kedy to mala asi tak povedať, keď juk slovu nepustil a v podstate sa o jej stave ešte aninebavili. Odporučil jej teda brať Paralen. „Lenže ten som brala doteraza vôbec nezaberá, práve preto som tu,“ zareagovala. Odpoveď doktora juúplne priklincovala. „Ak do pondelka nezomriete, choďte k Vášmuošetrujúcemu lekárovi, nech Vám niečo predpíše.“ Dych vyrážajúce, povedal bysom. Žartoval? Takéto „vtipy“ na pohotovosti asi miesto nemajú, nemyslíte? Akosa asi mohla spomínaná mamička cítiť? Najskôr sa jej doktor vôbec nevenujea len „kydá“ na iného doktora, potom bez otázok predpíše antibiotikáa nakoniec to celé zavŕši hovadským odpalom. Mamičke neostával nič iné, lens úzkosťou čakať na pondelok.