Zopár štatistických údajov: - 20% ľudí vo svete nemá prístup k nezávadnej vode
- 20% obyvateľov sveta žije v absolútnej chudobe
- 33% dospelých nevie písať a čítať
Čísla vyrážajúce dych. Zdajú sa byť absurdné, no nie sú. Väčšina z nás nepríde do kontaktu s problémami, ktoré prežívajú ľudia v Afrike. Všetko vidíme len sprostredkovane, prostredníctvom médií, cez objektív. Lenže uvedomme si jednu vec. Objektív, či už na kamere alebo fotoaparáte je ohraničený zo všetkých štyroch strán. Vidíme len to, čo sa nachádza uprostred. Problémy, ktoré zažíva Afrika sú omnoho väčšie. Často sa nám tisnú slzy do očí len z toho, čo vidíme v televízii. Umierajúce deti na AIDS, bez rodičov, ktorých zabila vojna, hladujúce... Vravíme si, aké je to hrozné. A to sa pozeráme iba cez objektív. Nevidíme tisíce ďalších. Myslíte, že všetko by sa vyriešilo odchodom humanitárnej pomoci? Pomoc pri výstavbe škôl a nemocníc, jedlo, pitná voda – myslíte, že takáto pomoc nemá zmysel? Bolo by azda lepšie nechať to tak a čakať kým sa africký kontinent svojpomocne obnoví?
Poznám kňaza, ktorý bol v Afrike. Pomáhal, ako sa dalo. Raz držal na rukách malé africké dievčatko, ako sám vravel, bolo ako anjelik. Lekár mu vraví: „To dievčatko má AIDS.“ Kňazom len tak zalomcovalo. Keď vidíme niečo podobné prostredníctvom televízie, emócie sčasti opadnú. Oveľa ťažšie je konfrontovať sa s realitou „zoči-voči“. Človek zrazu cíti bezmocnosť. Chce pomôcť a nemôže. Mnnohí ľudia zastávajú názor, že posielať peniaze sa neoplatí, lebo sa z nich väčšina stratí niekde na „polceste“. Našťastie sú tu aj ľudia s opačným myslením. Napríklad projekt Dobrá novina fungujúci už jedenásť rokov. Vianočné koledovanie, ktorého výťažok sa posiela práve do Afriky. Už štvrtý rok sa ho zúčastňuje i naša farnosť. Tieto Vianoce sme i napriek dažďu vyzbierali okolo 58. 000 Sk. Niekomu sato možno zdá byť málo, veď za to sa v Afrike nič závratné neudeje. Ibaže to je suma z jednej farnosti. Z celého Slovenska to bude možno desať-dvanásť miliónov. Za to sa už niečo urobí.
Pozerať sa na Afriku v telke a pýtať sa, načo sa vôbec niečo robí, keď aj tak zomierajú tisíce ľudí, je podľa mňa prinajmenšom egoistické. Vidíme to, čo sa nespravilo a kde všade treba ešte pomôcť, no málokedy vidíme to, čo sa spravilo a zlepšilo miestny život. Namiesto neustáleho uvažovania nad otázkou zmyslu pomoci, by mali ľudia konať. Nemysím teraz na to, aby sa celé Slovensko zbalilo a išlo do Afriky. Nie. Možno stačí byť voči snahe iných ústretovejší. Pomáhať sa dá rôzne. Dôležité je nekritizovať prácu iných, keď sami nič pre zlepšenie nespravíme. Ten, kto hlása názory typu „nechajme ich, nech si sami obnovia ekonomiku“ nie sú ničím iným, len ospravedlňovaním našej neschopnosti pomôcť.
