Ad: Bol Einstein veriaci? Prečo "Boh nehádže kocky"

Už svätý Augustín vravel, že Boh napísal dve knihy - Bibliu a prírodu. Môžeme ho tak spoznávať cez obe. Okrem iných vecí sa zaoberal napríklad i otázkou, ako mohol Boh stvoriť vesmír, či tu bol vždy a ak ho Boh stvoril v istom čase, čo robil predtým (s iróniou povedal, že vymýšľal peklo pre tých, ktorí kladú takéto otázky). Podobne sa pýtal aj Einstein o pár storočí neskôr: „Chcem vedieť, ako Boh stvoril tento svet. ... Chcem poznať Jeho myšlienky, zvyšok sú len detaily."¹

Pani Pietruchová poznamenáva: „Einstein používal slovo „Boh" v čisto metaforickom, poetickom zmysleslova. Tak to robia aj iní vedci, ktorí príležitostne skĺznu do jazykanáboženských metafor." Netvrdím, že nie. Richard Dawkins vraví, že Einstenove výroky používajúce slovo „Boh" sú „panteistické, nie deistické a už určite nie teistické."²

Vravia tým to isté, na čo kedysi (už z ateizmu konvertovaný) filozof Anthony Flew upozorňoval - že je namieste nerobiť z tohto používania slova „Boh" veľké závery, keďže Einstein sám povedal, že verí v Spinozovho Boha.³ Baruch Spinoza zastával panteizmus, to jest veril, že Boh a príroda sú jedno a to isté. Nedávna kniha Einstein and Religion (Einstein a náboženstvo) od Maxa Jammera, jedného z Einsteinových priateľov, ktorú pani Pietruchová a Richard Dawkins citujú, podáva úplne iný obraz o Spinozovom vplyve a Einsteinovom svetonázore. Jammer vraví, že Einstein mal o Spinozovi len obmedzené vedomosti a prečítal si od neho len jeho Etiku a odmietol viacere žiadosti napísať čosi o Spinozovej filozofii. Na margo jednej takejto žiadosti povedal: „Nemám dosť odborných poznatkov napísať odborný článok o Spinozovi."⁴ Hoci Dawkins vraví, že Einstein„obdivoval" Spinozu⁵, musel mať (Einstein) o jeho panteistickej filozofii obmedzené poznatky.

Do akej miery však tento panteistický Spinozov Boh ovplyvnil Einsteinov svetonázor?

Jammer vraví, že hoci zdieľal Spinozov pohľad na determinizmus, bolo by to „nepravdivé a neopodstatnené" tvrdiť, že Spinoza ovplyvnil jeho vedecké zmýšľanie.⁶ Prečo sa Einstein pripodobňoval Spinozovi? Autor knihy pokračuje ďalej vraviac, že „Einstein sa cítil byť podobný Spinozovi, lebo si uvedomil, že zdieľali potrebu samoty a spoločného osudu, keďže boli vychovávaní v prostredí židovského dedičsvta, no následne ho obaja zanechali."⁷ Einstein v skutočnosti poprel, že by sa nazval ateistom či panteistom:

„Nie som ateista a nemyslím si, že sa môžem nazývať panteistom. Sme akoby malé deti, ktoré vošli do knižnice plnej kníh napísaných v mnohých jazykoch. Dieťa vie, že niekto tie knihy musel napísať. Nevie ale ako. Nerozumie jazykom, v ktorých sú napísané. Toto dieťa má isté podozrenie, že knihy sú aj tajomným spôsobom usporiadané, nevie však ako. Toto, podľa mňa, je postoj aj tej najinteligentnejšej ľudskej bytosti voči Bohu. Pozorujeme, ako je vesmír úžasne zostavený a dodržiavajúci zákony, ktorým iba málo chápeme. Naše obmedzené mysle vidia tú tajomnú silu, ktorá hýba konšteláciami."⁸

Prečo nás však Dawkins citujúci z Jammerovho diela neinformoval i o vyššie uvedenom citáte? Dawkins selektívne vyberá citáty z jeho knihy, keď sa mu to hodí. Nepovedal nám ani o tom, ako "Einstein protestoval, keď ho považovali za ateistu. V rozhovore s princom Hubertom z Lőwensteinu, napríklad, vyhlásil: 'Čo ma naozaj hnevá, je keď ma [ľudia, ktorí vravia, že nejestvuje Boh] citujú za účelom podpory ich názorov.' Einstein odmietol ateizmus, lebo nikdy nepovažoval popretie osobného Boha ako popretie Boha."⁹

Je jasné, že Einstein neveril v osobného Boha. O tom si nemusíme robiť ilúzie. No taktiež povedal: "Je to už iná otázka, či máme namietať proti viere v osobného Boha. Freud tiež prijal tento názor vo svojej poslednej publikácii. Ja sám by som sa nikdy na také čosi nepodujal. Takej viere by som dal oveľa viac prednosť, ako hocijakému inému svetonázoru bez transcendentného náhľadu na život a divím sa, či niekto bude schopný ponúknuť väčšine ľudstva vyšší prostriedok, ktorým by uspokojil ich metafyzické potreby."¹⁰

(Mimochodom, iný známy „militantný ateista“, Christopher Hitchens v jednej minuloročnej debate s Dineshom D'Souzom sám povedal, že Einstein bol deista.¹¹)

Ad: Ďalší „veriaci" vedci

Pani Pietruchová spomenula C. Sagana či S. Weinberga. Ateistický svetonázor Weinberga je vo všeobecnosti známy, i keď Sagana by som klasifikoval napriek jeho známemu „vesmír je všetko, čo bolo, je a bude" skôr ako naturalistu a agnostika veľmi podobného agnostikovi a prezidentovi The Skeptics Society, Michaelovi Shermerovi. Ďalej však spomína svetoznámeho vedca Stephena Hawkinga. Dawkins vraví, že hoci sa istí ľudia často javia ako nábožensky založení, často pri hlbšom nazeraní, takými nie sú. Udáva príklad práve Einsteina, Hawkinga či Martina Reesa¹². Pani Pietruchová v jej článku cituje Hawkinga:

„Ak však objavíme úplnú teóriu (vesmíru), po nejakom čase by mohla byťzrozumiteľná nielen niektorým vedcom, ale aspoň v hrubých črtáchkaždému. Potom budeme všetci, filozofi, vedci, ale aj obyčajní ľudia,schopní zúčastniť sa diskusie o otázke, prečo existuje celý vesmírspolu s nami. Ak na to nájdeme odpoveď, bude to konečné víťazstvoľudského umu - pretože potom budeme poznať myslenie Boha"

Za týmto pokračovala tvrdením: „Napriek tejto metaforickej formulácii niet ani najmenších pochybností o tom, že Hawking je ateista."

V Ilustrovanej stručnej historii času sa však na predošlej strane Hawking pýta: „Dokonca, ak existuje len jediná možnázjednotená teória, je to stále len súbor pravidiel a rovníc. Čo vdýchlo oheň do týchto rovníc a vytvorilo vesmír, ktorý mohli opisovať?"¹³

Po vydaní knihy (jej anglickej verzie) Hawking v neskorších rozhovoroch vraví: „Ten neodolateľný dojem,ktorý [z vesmíru] máme, je [jeho] usporiadanie. Čím viac skúmamevesmír, tým viac zisťujeme, že sa riadi racionálnymi zákonmi. ... Stáletu však máme otázku: prečo vesmír vôbec existuje? Ak chcete, Bohamôžeme definovať ako odpoveď na túto otázku."¹⁴

Keď nedávno dostal otázku, či verí v Boha, odpovedal: „Verím v existenciu Boha, pričom ale táto nadprirodzená sila vytvorila zákony prírody a fyziky a potom už nezasahuje do chodu sveta."¹⁵

Z týchto citátov je zrejmé, že Hawkingova viera sa dá opísať ako skôr ako deizmus (Boh stvoril svet a už doň nezasahuje) a zásadne nemožno povedať ako pani Pietruchová napísala, že „niet ani najmenších pochybností o tom, že Hawking je ateista". Rozhodne by som povedal, že tie vážne pochybnosti tu totiž sú.

Späť k Einsteinovi

A Einstein? „Záverom treba povedať," píše Jammer „že Einstein, podobne ako Maimonides a Spinoza kategoricky odmietal akýkoľvek antropomorfizmus v náboženskom myslení." No na rozdiel od Spinozu, ktorý popretím existencie osobného Boha dospel k stotožneniu Boha a prírody, Einstein tvrdil, že Boh sa prejavuje "v zákonoch vesmíru ako duch nadmieru presahujúci človeka a v tvári koho sa naše skromné sily musia zdať maličkými." Einstein súhlasil so Spinozom v tom, že kto pozná prírodu, pozná Boha; nie však preto, lebo príroda je Boh, ale preto, lebo venovanie sa vedeckému skúmaniu prírody vedie človeka k náboženstvu.¹⁶

Myslím, že všetky Einsteinove výroky smerujú nie k jeho „Dawkinskému ateizmu“ založenom na púhom úžase nad prírodou ale k tvrdeniu: Einstein bol deistom, nie panteistom a už vôbec nie ateistom. Nehovorme teda o ňom to, čo nie je, lebo to ho „naozaj hnevá“.

PS: POSLEDNÝ ODSTAVEC BOL UPRAVENÝ, NAKOĹKO SA V ŇOM VÝROK "Einstein bol deistom, nie panteistom a už vôbec nie ateistom" MOHOL MYLNE CHÁPAŤ AKO CITÁT R. DAWKINSA. AK VZNIKLO NEDOROZUMENIE, OSPRAVEDLŇUJEM SA.

Použité zdroje:

Oľga Pietruchová: Bol Einstein veriaci? Prečo "Boh nehádže kocky"

1. Albert Einstein, citovaný v Timothy Ferris, Coming of Age in the Milky Way (New York, Morrow, 1988), str. 177

2. Richard Dawkins, The God Delusion (Black Swan, 2007), str. 40

3. Anthony Flew, God and philosophy (New York, Dell, 1966), str. 15

4. Max Jammer, Einstein and Religion (Princeton, NJ: Princeton University Press, 1999), str. 44

5. Dawkins, str. 39

6. Jammer, str. 45

7. Jammer, str. 45-46

8. Jammer, str. 48

9. Jammer, str. 150

10. Jammer, str. 51

11. spomenutú debatu si je možné pozrieť TU

12. Dawkins, str. 35

13. Stephen Hawking, Ilustrovaná stručná história času (Slovart, 2004), str. 240

14. Gregory Benford, "Leaping in the Abyss: Stephen Hawking on Black Holes, Unified Theory and Marilyn Monroe", Reason (April 2002), str. 29

15. rozhovor Stephena Hawkinga a Saula Pasternaka, ortodoxného žida avodiča jeho špeciálneho prepravného vozidla, je v článku "The Driver ofMister Hawking" v židovskom týždenníku Jerusalem (22.12.2006), str. 26;citované v Anthony Flew: There is a God, How the World's Most Notorious Atheist changed His Mind (HarperOne, 2007), str. xxiii

16. Jammer, str. 148