Bloger:Fajn.A pamätaj si! - ak nebudeš schopný zodpovedať všetky moje argumenty,dokážem tým pravdivosť mojej pozície.
Sokrates:Dohodnuté. Začnimeteda.
(časť2/8)
Sokrates: Tvojprvý bod, myslím, bol, že vedci objavili rozličné kultúry s rozličnými morálkami.Správne si spomínam?
Bloger: Áno.
Sokrates: A tvrdil si, žetento argument je nevyvrátiteľný, lebo sa zakladá na fakte. Je tomu tak?
Bloger: Hej.
Sokrates: Takže týmpredpokladáš, že všetky argumenty založené na fakte sú nevyvrátiteľné.
Bloger: Tak, tak.
Sokrates: Si si však istý, žeto nie je chyba v logickom uvažovaní?
Bloger: Ako to presnemyslíš?
Sokrates: Je možné, že by simohol z faktu vyvodiť záver, ktorý z neho logicky nevyplýva?
Bloger: Nuž, samozrejme, aleako si myslíš, že sa to podarilo mne?
Sokrates: Tým, že si použiltvoj viacvýznamový pojem „hodnoty“. Názory na hodnoty, respektíve pocityo hodnotách sú jedna vec. Pravé, objektívne a skutočné hodnoty sú všakčímsi iným. Či nie?
Bloger: Hej, kebyexistovali. Ale teraz ty robíš chybu v uvažovaní, lebo predpokladáš to, čosme zatiaľ nedokázali – že teda naozaj jestvujú.
Sokrates: Nie, nepredpokladámnič. Iba sa snažím ujasňujiť dva rozličné významy daného pojmu.
Bloger: Kam tým tedasmeruješ?
Sokrates: Chcem tým povedať,že hoci názory na hodnoty sa môžu v rámci jednotlivých kultúr líšiťa byť subjektívne pre jednotlivcov, ešte to nevyhnutne neznamená, že to platíaj pre objektívne hodnoty. Lebo hoci sa názory ľudí menia ako sa mení čas,miesto, vonkajšie počasie alebo vnútorné trávenie či predsudky učiteľov, ešte z toho nevyplýva, že aj tá samotná vec sa mení. Mám pravdu?
Bloger: Ale táto „vec“ súhodnoty –čo je dobré a čo je zlé. A dobro a zlo sú vecou názoru -sú presvedčením. Takže, ak sa názory či presvedčenia menia, mení sa aj to, čo jedobro a zlo.
Sokrates: Aháá, ale práveo tomto sa rozprávame. Či je tomu naozaj tak – či to, či dané veci sú vecisprávne alebo nesprávne, je naozaj iba vecou názoru? Opäť predpokladáš to, o čosa bavíme, či je tomu tak. Predpokladáš tvoj záver, ktorý ešte musíš dokázať –že hodnoty sú správne alebo nesprávne iba na základe subjektívneho názoru.
Bloger: Hm.
Sokrates: A nielen to. Jetu druhá a ešte jednoduchšia vec, v ktorej si sa pomýlil pri stanovení tvojho argumentu. Nie je založenána fakte.
Bloger: Čože?! Čo to vravíš?Nepoznáš predsa iné kultúry?
Sokrates: Samozrejme, sám somz jednej prišiel. No vedci nedokázali, že hodnoty sú relatívne, alebosubjektívne pre jeden jednoduchý dôvod a tým je, že nikdy nepozorovalihodnoty. Hodnoty nemôžeš odmerať vedeckými nástrojmi.
Bloger: Tak, názory natie hodnoty,teda... Vedci pochodili už mnoho miest a zozbierali veľadotazníkov, popýtali sa už veľa otázok a prišli na mnohé veci, vieš,Sokrates?
Sokrates: Viem a dokoncaaj v tomto si mýliš fakty. Dokonca aj názory na hodnoty nie sú úplnerelatívne vzhľadom na kultúru alebo jednotlivcov.
Bloger: Čože?! Nevieš, čovravia humanitné vedy? Asi proste chceš ignorovať fakty...
Sokrates: Tak sa teda, na to pozrime, kto ignoruje fakty. Pozrime sa naniektoré tvoje „fakty“, ktoré chceš použiť ako dôkaz na to, aby si uspel. Môžešmi udať nejakých pár príkladov?
Bloger: Ale, samozrejme.Samovražda je čímsi vznešeným v starovekom Ríme alebo Japonsku, ale niepre žida alebo kresťana. Požičiavanie na úroky bolo nesprávnev stredoveku, ale nie dnes. Je nesprávne, aby ženy nosili na Slovenskuodhalené svoje horné partie, ale nie na ostrovoch v Tichomorí. Názory nahodnoty sa nesmierne líšia. To je proste fakt.
Sokrates: Líšia sa sícenesmierne, ale nie úplne. A to je ďalší fakt. Nemá azda každá spoločnosťnejaké pravidlá cti či spravodlivosti alebo slušnosti – aby som spomenuliba tie tvoje tri príklady?
Bloger: Myslím, že asi má.
Sokrates: Takže tieto tri vecipotom naozaj platia všade. Žiadna spoločnosť si neváži nečestné správanie viacako čestné, alebo nespravodlivosť viac ako spravodlivosť či neslušnosť viac akoslušnosť. A jestvuje oveľa viac takýchto vecí. Možno by sme mohli nazývaťtieto veci „princípmi“ – mám tým na mysli pravidlá „fair play“ a odvahy aštedrosti, čestnosti, nesebeckosti. Som si vedomý toho, že tieto „pravidlásprávania“ sa veľmi líšia, no zdá sa, že všetky tie odlišné „pravidlá správania“rôznym a im vlastným spôsobom aplikujú, poslúchajú a pridržiavajú satých istých princípov. Napríklad také klasické šatstvo v Tichomoría u nás na Slovensku slúži slušnosti a takisto aj kráse. A zrejme,aj možno aj iným veciam. Žiadna spoločnosť sa nepozerá na sexuálne orgány úplnerovnako ako na ostatné časti ľudského tela, alebo áno?
Bloger: Myslím, že nie.Takže si odlíšil princípy od pravidiel a chcel si tým tvrdiť, že hodnotysú akoby ukryté v tých princípoch a nie v tých pravidlácha že tie princípy platia rovnako pre každého. Je tak?
Sokrates: Áno, rovnako ako ajto, že názory na tieto princípy sú pre každého rovnaké, alebo takmer rovnaké.Počul si už o niekom, kto si cenil viac nečestnosť ako čestnosť? Aleboo spoločnosti, ktorá by odmeňovala ľudí-vraždiacich bláznova trestala život-zachraňujúcich lekárov?
Bloger: Asi nie.Tak, aký je teda, vzťah medzi princípmi a pravidlami?
Sokrates: Myslím, že to akovzťah medzi významom a výrazom. Ten istý význam môžeme vyjadriť rôznymivýrazmi. Stačí sa pozrieť na cudzie jazyky. Takže tá istá hodnota môže byťv spoločnostiach vyjadrená rôznymi pravidlami. Ak by nejestvoval jedenspoločný význam, bolo by nemožné ho preložiť z jedného jazyka do druhého.A keby nejestvovali ani isté spoločné princípy, nemohli by sme sa anibaviť o tom, ktorý súbor pravidiel je z nich „lepší“, lebo by smenemali žiadny spoločný význam pre „lepší“.
Bloger: Chceš tým povedať,že by sme tak nemohli robiť ani to, čo robíme práve teraz – diskutovaťo morálke?
Sokrates: Správne. A tuje ďalší fakt – ľudia diskutujú o morálke. Takmer vždy predpokladajú tieisté princípy a každý chce dokázať, že pravé on má pravdu na základe týchprincípov. Nikto nediskutuje o tom, či je lepšie byť spravodlivý alebonespravodlivý, verný alebo neverný, plný lásky alebo plný nenávisti. Ľudia sanebavia o princípoch, ale o ich aplikáciách.
Bloger: Hmm, chápem. Tovyzerá celkom dobre – to rozlíšenie medzi princípmi a aplikáciami. Ale akoje to možné, že si to toľkí poprední ľudia možno nevšimnú?
Sokrates: Nuž, možno preto, ženie sú naozaj „poprednými“, ale jazdia až kdesi za čelom záprahu na svojomkoňovi za tým, čo dnes možno letí, čo sa hovorí, alebo za tým, čo je pre nichvýhodné.
Bloger: Nemyslíš si však, žedávnejšie spoločnosti často absolutizovali ich relatívne hodnotya vyvyšovali ich aplikácie na úroveň princípov?
Sokrates: Áno a vašaspoločnosť relativizuje tie absolútne. A ťahá princípy dole na úroveňaplikácii. Dve chyby nerobia pravidlo. A dve nesprávne veci nevyrobiapravdu. Sú to jednoducho dve opačným spôsobom praktizované chyby.
Bloger: Ale Sokrates, lenpreto, že sa doteraz väčšina spoločnosti zhodla na morálnych hodnotách, ešteneznamená, že zajtra sa neobjaví nejaká spoločnosť s úplne novými.
Sokrates: Žiadna spoločnosťdoteraz nevynašla novú hodnotu, priateľu. To by bolo ako vynájsť nový tón alebonovú farbu. Môžeme len tie existujúce tóny a farby usporiadať inýmspôsobom.
Bloger: Čo sa teda stalov nacistickom Nemecku? Neprišli azda oni s novými hodnotami?
Sokrates: Je zrejmé, že nie.Len popreli tie staré. Jediná „prevratná“ zmena, s ktorou doteraz vždyspoločnosti prišli, bolo ich popretie. Práve tak, ako sa občas narodífarboslepý alebo nepočujúci človek – ale nikto sa nenarodí taký, kto by videlfarbu, ktorú dovtedy nik nevidel, alebo počul tón, ktorý dovtedy nik nepočul.
Bloger: Hmm. Práve sazamýšľam...A nemá každý tú slobodu určiť si a riadiť sa podľa svojichvlastných pravidiel?
Sokrates: Myslíš, že je to ajtvoj prípad?
Bloger: Možno áno.
Sokrates: Ja myslím, že nie.A myslím, že ti to môžem dokázať.
Bloger: No, tak to somzvedavý. Poď na to.
Sokrates: Myslíš si, že ja somtiež slobodný, aby som si vytvoriť moje hodnoty a žil podľa nich?
Bloger: Nuž, keď som ja, taksi aj ty.
Sokrates: Dobre teda, spravmejeden experiment a otestujme tvoju teóriu.
Bloger: A to už ako?
Sokrates: Tým, že ti oznámimmoje nové hodnoty. A jedna z nich je táto – porazil som ťav tomto rozhovore jednoducho preto, lebo som oveľa starší ako ty.A preto som aj múdrejší ako ty.
Bloger: Ale...to je hlúposť,Sokrates. Nemôžeš vyhrať nejakú argumentáciu len preto, že máš viac rokov.
Sokrates: To sú moje hodnoty.A keby si chodil ku mne na hodiny, prešiel by si cez skúšku len vtedy, keby sibol jedným z mojich starších žiakov.
Bloger: Ale to nie je fér!
Sokrates: Óóó, fér, hovoríš!Čo to znamená „fér“? Férovosť alebo spravodlivosť je iba subjektívnaa relatívna, ak si dobre spomínaš. Je ňou to, čo ju budem za ňu považovať.Ako sa teda, opovažuješ predpokladať nejaký univerzálny a objektívnyštandard spravodlivosti a očakávaš odo mňa, že sa budem podľa neho správať?Prečo by som sa mal ja prispôsobiť tvojmu subjektívnemu chápaniuspravodlivosti? Akéže to máš právo mi vnucovať tvoje subjektívne chápaniespravodlivosti?! Moje subjektívne chápanie spravodlivosti má rovnakú platnosťako to tvoje – ak nejestvuje žiadny objektívny štandard. A ja vravím, žespravodlivosť určuje vek. Ale ty sa teraz snažíš brániť proti môjmuarbitrárnemu subjektivizmu tým, že sa odvolávaš na nejaký zastaraný pojemspravodlivosti, a ktorý očakávaš, že ja budem poznať a riadiť sapodľa neho. Takže tým si vypustil mačku z vreca. Nakoniec aj ty veríšv objektívne hodnoty. Minimálne v praxi. Tvoj teoretickýsubjektivizmus bol len tvojim prevlekom.
Bloger: Dobre teda,Sokrates. Vyhral si prvé kolo. Poďme teraz na môj druhý bod, oukej?
