reklama

Slepá viera je pobláznenie mysle

Slepá viera je pobláznenie mysle, napísal ktosi do diskusie na mojom blogu. Absolútny súhlas. Píšem však ďalej. Mám pocit, že treba čosi ujasniť. Správne chápaná viera je skok. No nie do tmy, ale do svetla dobrých dôvodov, prečo veriť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (112)

Problém "viery"

Máme tu však asi problém so slovíčkom "viera". Pretonavrhujem toto rozdelenie (štandardné pri filozofii náboženstva). Trisvetové monoteistické náboženstvá (kresťanstvo, islam, židovstvo) pozostávajú ztýchto troch súčastí:

1. teológia (v čo veríme)

2. kult (ako slávime; náboženské úkony)

3. viera (rozhodnutie vôle dôverovať Bohu)

Bod číslo (2) nás teraz zaujímať nebude, odložme ho tedanabok.

Problém je, že keď poviem "Kresťanská/náboženská vieraje slepá", môžeme si poľahky zameniť bod (1) a (3): Čo máme presne namysli výrokom, že viera je slepá? Že slepá, a tým pádom implikujúcairacionálnosť, je teológia (obsah viery) alebo dôvera v osobu (lebo monoteistický Boh jeosoba)? Vravíme, že slepá je (1) alebo (3)?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Problémový bod (3):

Myslím, že toto nie je zdrojom problému. Ak veríme našimznámym, priateľom, deťom, manželovi, manželke... jedná sa pri tomto všetkom oiracionálnu vieru? Isto - záleží, aký máme spolu vzťah (manželka nemusí veľmidôverovať pijanskému a násilnému manželovi) ale platí, že čím ma daná osobaväčšiu dôveryhodnosť, tým viac jej máme dôvod veriť. Čím viac máme dôvodniekomu veriť, tým je naša dôvera v danú osobu opodstatnenejšia aracionálnejšia. Ak Boh je tou najdôveryhodnejšou osobou aká existuje, je azdairacionálne veriť v jeho prisľúbenia? Nie, ten problém je iný. Problém je, žeúdajne nemáme žiadne dobré dôvody veriť v existenciu takejto"fiktívnej" entity. A tým sa dostávame k bodu (1):

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Problémový bod (1):

Všetka teológia monoteistických náboženstiev stojí a padá najednom predpoklade: "Boh existuje". A toto je zrejme dôvod výroku"Viera je slepá", "Viera je iracionálna" a podobne. Problém nie je ani tak, čo tvorí obsah učenia, povedzme kresťasntva, ale či ten kresťanský Boh vôbec je. Ak všakvieme čosi o dôvodoch vďaka ktorým kresťanskí vedci a filozofi považujú vieruza racionálnu, nevidím dôvod zastávať výrok v nadpise tohto článku. Ak byateista alebo agnostik povedal: "Kresťanská viera je racionálna ale mojapozícia je ešte viac, a preto nie som kresťan", viac by som tomu chápal.Keď však niekto povie, že kresťanská viera je iracionálna (napr. po vzore Dawkinsa,Harrisa a Hitchensa), začínam mať vážne pochybnosti, či sa jedná o"informovaného" ateistu (agnostika).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iracionálni teistickí vedci?

Som si vedomý, že túto otázku nevyriešim jedným blogovýmpríspevkom; možno nám však trochu pomôže štatistika: Roku 1916 sa konal výskum,ktorý sa pýtal vedcov otázku, či veria v Boha - konkrétne však v takého , ktorýkomunikuje s ľuďmi a ku ktorému sa môžeme modliť "v očakávaní, žedostaneme odpoveď". Z toho i vyplýva, že deisti neboli zaradení doskupiny, ktorá verí v tohto Boha (deisti veria, že Boh stvoril vesmír, ale viacuž do jeho chodenia nezasahuje). Výsledky boli takéto: 40% vedcov povedalo, ževerí v takéhoto Boha, 40% nie a 20% si nebolo istých.

Prieskum sa zopakoval roku 1997 presne s tou istou otázkou avýsledok bol takmer rovnaký, s miernym nárastom tých, čo neverili (45%). Početveriacich v takto definovaného Boha bol rovnaký - 40%.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tieto výsledky môžeme interpretovať rôzne: ateisti môžupovedať: "Vidíš? Väčšina ľudí v Boha neverí." Môžeme sa však na topozrieť i z druhej strany a povedať: "Väčšina vedcov nepopiera Boha",keďže skupina ľudí tvoriacich 55% zahŕňa veriacich i agnostikov.

Treba však poznamenať dva dôležité body:

1. James Leuba, ktorý roku 1916 viedol tento prieskumtvrdil, že počet neveriacich vedcov sa bude zvyšovať ako dôsledok lepšiehovzdelania a informovanosti budúcich generácii. Tento malý posun (5%) tu môžemevidieť, avšak veriacich vedcov i tak neubudlo.

2. Po druhé, musíme mať na pamäti, že položená otázka bolaveľmi konkrétna. Tá sa totiž pýtala, či veria v Boha, ktorý dokáže vypočúvaľudské modlitby. To zo skupiny "veriacich" vylučuje vedcov, ktoríveria, že za vesmírom musí čosi byť, isté "čosi", isté"niečo", čo ho stvorilo (patrí sem napr. fyzik Paul Davies). Ak bytáto otázka nebola takáto špecifická, mohli by sme oprávnene očakávať, že doskupiny veriacich vedcov by patrilo oveľa viac ľudí. Je viera týchto vedcovnaozaj iba "pobláznením mysle"? Naozaj si myslíme, že pre vieru vexistenciu Boha nejestvujú racionálne dôvody (ak sme ich nepočuli, toneznamená, že nie sú)?

Pred pár rokmi zosnulý evolučný biológ a agnostik S. J.Gould povedal: "Buď je polovica mojich kolegov enormne hlúpa, alebo je darvizmusúplne kompatibilný s konvenčnou náboženskou vierou - a rovnako i sateizmom".

Čo keby som povedal čosi podobné: "Buď je polovicavedcov enormne hlúpa, alebo je ich konvenčná náboženská viera racionálna, podobneako si myslia o svojom presvedčení aj ich ateistickí kolegovia"?

Ja vravím, že kresťanská viera je racionálnejšia ako ateizmus,ale to nie je teraz vôbec pointou tohto článku. Avšak, chcel som tu poukázať lenna to, že kresťanská viera je racionálna a kto tvrdí opak, zrejme nie je (dobre)informovaný.

Andrej Zeman

Andrej Zeman

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu