Používanie slov vyžaduje chápanie ich významu.
V bankovej praxi sa stáva, že niektorý úver sa nevydarí. Vtedy musí banka nesplatenú časť dlhu odpísať. Po tom, ako to urobí, ostávajú jej ešte dve možnosti. Buď to vyhodnotí ako omyl a nepriaznivé pôsobenie trhu, alebo podá trestné oznámenie za úverový podvod s návrhom na náhradu škody.
Ako sa medzi týmito dvoma možnosťami rozhodne? Podvod (alebo krádež) sa od bežného podnikateľského rizika odlišuje v jednej veci – v úmysle.
Ak osoba požiada o úver s úmyslom nesplatiť ho, dopúšťa sa úverového podvodu – povedané v skratke, aby som necitoval nudné texty trestného zákona.
Umelá inteligenciai, ako ju poznáme dnes, nie je inteligentná. Slovo "inteligencia" je pridané iba z komerčných dôvodov. V skutočnosti je to LLM (Large Language Model) - jazykový model. Kus programu, ktorý vie vhodne spájať slová podľa zadania. To sa nazýva prevzatým anglickým slovom „prompt“ (zadanie). Nepozná význam slov, nepozná ani význam textov, ktoré vytvorí. Nemá názor a ani ciele. Je to len stroj, ktorý sa tvári, že rozumie tomu, čo vracia zadávateľovi.
A presne to má spoločné s populistickými poslancami v parlamente. Hovoria, a je im jedno, čo. Keď prídu na pódium, alebo pred kameru svojho fejsbúku, vedia, čo sa od nich očakáva, aké je zadanie ich momentálnej cieľovej skupiny. Potom náhodne spájajú slová bez toho, aby v nich hľadali význam. Iba ich vyslovujú jedno slovo za druhým, aby konečný text vyhovoval prvotnému zadaniu poslucháčov.
Tak sa môže stať, že v jednom prostredí politik povie jednu vec a neskôr, v inom prostredí, povie inú vec, hoci aj s úplne opačným významom. Populistickému politikovi samotnému to dáva zmysel, aktuálnemu auditóriu to dáva zmysel – lebo počuje to, čo chce počuť. Iba kritický divák vie, že ten politik vlastne nemá žiaden názor.
Prečo mi pripadá dôležité zdôrazniť práve toto.
Politické útoky na matku lídra opozičnej strany sú zamerané na účtovníctvo jej neziskovej organizácie. Bezvýznamná epizóda, ktorá sa stane každej účtovnej jednotke, v ktorej prebieha daňová kontrola. (Nech sa prihlási podnikateľ, ktorý to ešte nezažil.) Každá kontrola niečo nájde, ak chce. Preto si prezieraví podnikatelia nechajú viesť účtovníctvo odborníkmi, ktorí sú proti takýmto chybám poistení. Pritom vôbec nejdem zľahčovať nálezy takýchto kontrol. Čo je dôležité povedať je to, že chyba v účtovníctve sa môže stať, no klasifikovať ju ako úmysel, na to sú potrebné dôkazy.
V dnešnom politickom boji prežívame extrémny paradox. Ľudia, obvinení alebo dokonca obžalovaní - v právnickom slova zmysle - z úmyselných trestných činov, obviňujú konkrétneho občana z krádeže, teda za úmyselný čin. Pritom úmysel nie je auditom jeho účtovných kníh vôbec konštatovaný. Čiže, ak ideme podľa prezumpcie neviny, kým sa nedokáže úmysel, ide o omyl, nie o krádež. (Kto sa dnes najviac oháňa prezumpciou neviny, netreba ani hádať).
Cui bono (komu to prospieva).
Zlodej, alebo podvodník si prisvojuje hmotné statky za účelom ich osobného využívania. Nie za účelom rozdávania iným ľuďom. Ak niekto ukradne sto tisíc eur, je to hromada peňazí. Takýto príjem by sa musel prejaviť na jeho majetku, oblečení, hodinkách, autách tak, ako to poznáme z káuz nevysvetlených majetkových prírastkov niektorých politikov, alebo ich príbuzných (príbuzní často robia bielych koní svojim úspešnejším členom rodiny).
Pri mame pána Šimečku nevidíme nič, čím by sa jej majetok líšil od majetku priemerného človeka. Audit nedokázal úmysel tak, aby sa účtovná chyba dala považovať za podvod alebo za krádež.
Jediný, kto z tejto kauzy chce mať prospech je politická strana, ktorá má v súčasnosti moc a potrebuje poraziť svojho opozičného rivala. Takýmto nedôstojným spôsobom.
Kto v tom pomáha? Vyzerá to tak, že Ficovi stačí aby niekoho opľul a o dokončenie deštrukcie jeho politického oponenta sa postará sloboda slova v rukách povrchných komentátorov, nadšených, že majú tému, ktorá zaujme. Fico to má vlastne veľmi pohodlné. Ukáže prstom, podhodí kosť a špinavú prácu za neho robia ním nenávidení novinári a opoziční politici, pretože téma má kliky a je virálna (hlúpe moderné slová, ktoré priniesli algoritmy sociálnych sietí).
Napriek faktom rôzni komentátori radia pánu Šimečkovi, aby sa vzdal funkcie v strane. A zdalo by sa, že majú pravdu. Preferencie jeho politickej strany skokovo klesli.
Naozaj sú ľudia takí jednoduchí, že zhltnú všetko, čo sa im podhodí? To nerobia ani zvieratá. Aj tie si najskôr očuchajú, olížu čo nájdu a zvážia, či si to do úst dajú alebo nie.
Slová sa používajú ľahko. Netreba rozmýšľať nad ich významom, stačí si vybrať prvé, ktoré nás napadne, ktoré nám niekto podhodí, ktoré stále niekto opakuje a hlavne, je negatívne. Keď to robia politici, keď to robia novinári, nemusíme tieto slová rovnako nekriticky preberať aj my, rozumní čitatelia. Dajme šancu nášmu rozumu, nech sa prejaví.
Chyba nie je krádež tak, ako klamstvo nie je názor.
Ficova propagandistická mašinéria funguje. Voliči, novinári, komentátori, ktorí počúvajú iba na kľúčové slová, sa ňou nechali strhnúť. Počujete slovo, váš mozog si k tomu vytvorí neexistujúci príbeh a nedôvera je na svete. Hlavne ak to slovo sľubuje škandál. Tento škandál s istotou vzbudí záujem aj o jeho interpreta. Úplne zatieni, že vznikol na základe porušenia zákona, že boli zneužité štátne orgány a verejné prostriedky na vytvorenie neexistujúceho príbehu (čo je zločin podľa zákona). Ľudia to počúvajú, odsudzujú, neuvedomujú si, že štátna moc sa môže obrátiť aj proti nim. Nie? Proti nim sa neobráti, veď oni nič proti štátnej moci nerobia? Pravda. Štátna moc v rukách „bezúhonných“ zločincov (toto slovo je v morálnom zmysle opodstatnené, pretože zločinec sa stáva v momente skutku a následne je potvrdené opodstatnenou obžalobou) sa bráni iba voči tým, čo aktívne proti nej vystupujú. Šedá hmota mlčiacich ju nezaujíma (Mlčte a máte pokoj).
Ak sa klamstvo vydáva za názor, krivé obvinenie za právny názor, potom vyhráva zlo a dobru neostáva nič iné, ako čakať na svoju príležitosť.
Ak sa vám chce ešte čítať, tak iný príklad o omyle a úmysle.
Zo života vodičov v meste: Jedno auto uviazne v preplnenej križovatke. Vošlo do nej, hoci vodič dúfal, že bude môcť pokračovať ďalej. Ale medzitým inému vodičovi zasvietila zelená. Čo urobí ten iný vodič? Zatrúbi na toho, čo mu zavadzia. Prvý porušil pravidlá. Pomýlil sa. Druhý, spravodlivý, úmyselne zatrúbil, čím tak isto porušil pravidlá. Ale ten druhý úmyselne.
