Vonku sa dali robiť také zaujímavé veci, ale my sme museli sedieť v laviciach a učiť sa to blbé A. Mali sme učiteľa, volali sme ho Súdruh učiteľ Búda. Vždy mal pre nás milé slovo, zo záhradky nám doniesol maličké jabĺčka, porozkrajoval ich a každému z nás dal štvrťku.
- „Deti, chcete si zaspievať?“ opýtal sa nás a za hlasného „ÁNO“ vytiahol husle a my sme vedeli že sa máme postaviť k laviciam. Vymyslel si pre nás aj choreografiu.
Maličká som (všetci do drepu)
Húsky pasiem (výskok)
Tancovala by som (ruky v bok)
Až sa trasiem, tancovala by som, až sa trasiem. (otočka okolo osi).
Mali sme ho radi, vedel nás upokojiť aj rozptýliť. Práve to čo bolo treba. Päťdesiatku som oslavoval už dávno, ale tento učiteľ mi ostal hlboko v srdci. Nie som si istý či by dnes nebol takýto učiteľ potrestaný za porušovanie hygienických noriem a narúšanie jednotného vyučovacieho procesu.
Nech sú reformy akékoľvek, mali by byť robené v prospech žiaka, študenta ale aj učiteľa, určite nie pre voliča. Učitelia sa musia pasovať s novým školským zákonom. Neviem im inak pomôcť. len im držím palce.
