Siahol som po ňom pod dlhoročným vplyvom Posledného Mohykána a v hľadaní jemu rovného. Namiesto dejovosti, ktorá, ako som dúfal, by zahnala moju znudenosť, som bol vystavený chmúrnym úvahám o vine Európy na rozvrate šťastného, bezstarostného spôsobu života.
François-René de Chateaubriand, teoretický oponent Napoleona Bonaparteho, ktorý však na to, aby proti nemu vystúpil, príliš miloval pohodlie, sa preslávil jednými z najmalebnejších opisov v próze. Zamlada veril, že inšpiráciu pre román Atala nájde v nedotknutej divočine Severnej Ameriky a priamom kontakte s domorodcami. Nadšenie však z neho rýchlo vyprchalo. Príroda preňho nebola dosť farebná.
Len nedávno som sa dozvedel názov skladby, ktorú vo filme Nový svet tak precízne použili mimo oficiálneho soundtracku: Piano Concerto No. 23 v stupnici A Maior, K 488. K ďalšiemu, tentoraz úspešnému hľadaniu ma podnietil film o cynických pomeroch v Rusku za čias Stalinovho konca, ktorého popularitu Rusi zvýšili zákazom jeho premietania. V origináli jeho názov znie The Death of Stalin (2017). Hrá ju tam Oľga Kurylenko v úlohe hlboko veriacej umelkyne rozhorčenej Stalinovou politikou.
