Do práce som sa doplazila akozmoknutá sliepka. Deň sa pre mňa začal zhurta a preto somdúfala, že sa to v práci ukludní. Opak jepravdou. Našu firmu tvoria tri poschodia a ja dnes lietam, akosplašená hus z prvého na druhé z druhéhona tretie poschodie a opačne. Neviem kde mi stojí hlava. Zkaždej strany sa na mňa chŕlia otázky rôznehocharakteru a ja neviem odpovedať ani na jednu. Mám pocit, žemôj mozog prestal spracovávať informácie a jazačínam tápať. Nedokážem sa sústrediťa jediné po čom túžim je sladký pokoj bezvšade prítomných pohľadov.
Takéto dni zažívaväčšina ľudí a vtedy si každí povie, že trebavypnúť. Otázne je či v dnešnom uponáhľanomsvete má človek ešte právo vypnúť. Zahodiťvšetky starosti a užívať si pár dni pokoja a oddychuv spoločnosti svoji najmilších.
