Minulý týždeň som šiel do školy (študenti medicíny v poslednom ročníku chodia do školy). Prešiel som cez križovatky a hneď za ňou nasledoval pruh s dvojitou plnou čiarou (navrhnem asi dokresliť ďalšiu, asi je málo viditeľná). Nedočkavý šofér sa rozhodol predbiehať ma na úseku, kde je to nelegálne. Na tom by nebolo nič zvláštne (jazdím už nejaký ten piatok po slovenských cestách, a to čo dokážu niektorí mentálni atléti s vodičským oprávnením je naozaj na zaplaknie) keby vodič nemal "smolu" a nešlo mu auto z oproti. Samozrejme sa mu musel vyhnúť a mňa z boku vytlačil na autobusovú zastávku (ešteže tam nebol obrubník). Udalosť som ohlásil na polícií, ktorá svoj úlohu absolútne nezvládla, čakal som pár hodín na mieste, nakoniec som sám riešil vec na policajnej stanici, kde ju doriešili dopraváci upozornením. Chvíľku sa mi zdalo, že upozornenie dokonca dostávam ja. Tragikomické. Už "ASI" takéto situácie nebudem riešiť s policajtami, ale so spätnými zrkadlami daných plecháčov.
Dnes ráno o 7:30 som opäť šiel do školy. Bola znížená viditeľnosť, tak som si namontoval a zapol svetlo vpredu, vzadu jedno statické červené a blikačku na prilbe. Šiel som po hlavnej ceste pár metrov a vodička osobného vozidla si ma nevšimla a pri vychádzaní z bočnej cesty do mňa čelne narazila. Preletel som cez kapotu, udrel som si lakeť a chodidlo a členok, predné koleso je ohnuté. Z auta odletela ŠPZ-ka a mierne škrabance na kapote. Zavolal som 158, ktorí ma prepojili aj na 155, aby ma skontrolovali. Chvalabohu sa mi nič vážne nestalo. Polícia vyriešila nehodu ako nedanie prednosti v jazde s pokutou zelenou bankovkou, vodička mi zaplatila nové koleso.
Prečo teda píšem tento blog? Priatelia v motorových vozidlách, dávajte pozor a sústreďte sa na premávku. Cesta je pre cyklistov, autá, autobusy, povozy a za určitých podmienok aj pre chodcov. Nesprávajte sa ako králi. Každý cyklista je niekoho otec, mama, syn, dcéra. Takže vás pekne prosím: "Prestaňte ma už prosím zrážať."
