Takmer dekádu po dokonale frenetickej Zbesilej ceste (Mad Max: Fury Road, 2015) sa duchovný otec šialenej ságy George Miller vracia do postapokalyptickej pustatiny s epickým originom zaťatej Furiosy. Hereckú štafetu v samostatnom príbehu zrodu výbojnej imperátorky prebrala po oduševnelom stvárnení Charlize Theron mladšia nasledovníčka s pancierovo prenikavým pohľadom, Anya Taylor- Joy.
Miller sa rozhodol prequel silnej ženskej postavy vyrozprávať odlišným spôsobom, na aký sme vo svete Šialeného Maxa zvyknutí. Nedostaneme jednu veľkolepú akčnú sekvenciu, ktorá nezloží nohu z plynu. Namiesto opakovania minulého prístupu nápaditý režisér celistvo zmapuje 15 rokov života mladej bojovníčky. Nekompromisný príbeh pomsty rozdelil do piatich kapitol. Furiosu ešte ako dieťa (Alyla Browne) unesú zo zeleného domova kumpáni miestneho diktátora Dementusa (Chris Hemsworth), ktorý ju bezcitne pripraví o matku (Charlee Fraser) snažiacu sa o jej záchranu. Životaschopné dievča vyrastá vo svete neľútostného násilia obklopené šialenstvom a beznádejou. Schyľuje sa k vojne dvoch krutovládnych miestodržiteľov. Furiosa medzi nimi trpezlivo vyčkáva na okamih svojej pomsty.
Oceňujem, že Miller nešiel naproti diváckym očakávaniam, ale odvážne stavil na nečakaný naratívny vzorec, v ktorom sa sústredil na hlbšiu psychológiu postáv. Vytvoril štedrý priestor na detailnejšie prekreslenie motivácií jednotlivcov. Súbežne rozširuje mytológiu svojej vízie dystopickej budúcnosti. Okrem známych útrob Citadely preskúmame vo vydarenom úvode idylické Green Place, postupne nahliadneme do fungovania Gas Townu a zdemolujeme doly Bullet Farmy. Pochopíme na akej báze funguje hierarchia spravovania nápaditých komunitných komplexov.
Fanúšikovia pôvodných atribútov ságy sa pri rozdielnom rozprávačskom prístupe nemusia obávať prílišného odklonu od autorského rukopisu geniálneho tvorcu. Cítiť veľkú snahu potešiť diváka známymi prvkami či obľúbenými bizarnými postavičkami. 148 minútový kolos je popretkávaný adrenalínovými výpadmi, zväčša hlavnej hrdinky smerom k nenávideným rivalom. Nejde však o jednu súvislú akčnú extázu akou bola Zbesilá cesta, ako skôr o epizodické napätie s pravidelným dávkovaním tenzie. Miller nemohol vynechať klasický trademark ságy, akým je cestný duel v konvoji. Ide o akčný vrchol filmu prekypujúci explozívnymi nápadmi, hoc ho režisér varíruje už viac ako 40 rokov. Z hľadiska kvantity bojových scén divák nezostane ochudobnený, chýbajú skôr výraznejšie pamätné momenty. Vzhľadom na prepálenú dĺžku to mierne zamrzí.
Furiosa je jednoznačne najambicióznejší diel série, ktorý sa toho snaží z chaotickej budúcnosti ukázať čo najviac, či už sa jedná o pozadie postáv alebo hierarchické rozdelenie moci jednotlivých klanov. Osobne preferujem priamočarejší prístup použitý v predchádzajúcich častiach, ktoré nám predviedli len určité fragmenty zo života hrdinov, no pôsobili paradoxne ucelenejšie a najmä divácky vďačnejšie. Miller si neustriehol únosnú minutáž a mierne sa v tomto smere utopil v ctižiadosti. Krátenie o pol hodinu by výslednému dielu len prospelo. Všeobecne kritizované CGI (d)efekty nehrajú v konečnom dojme až takú rolu, pokiaľ sa na ne vyslovene nesústredíte. Osobne som pocítil výraznejšiu prítomnosť zeleného plátna až v samotnom závere, ktorý ma svojou osudovou nápaditosťou nadchol a nedokonalosť grafiky som Millerovi rád prepáčil.
S čím som naopak vôbec nesúznel, bol herecký výkon najväčšej hviezdy filmu. Chris Hemsworth sa väčšinu plátnového času topí v nevkusnom komične. Jeho šialený Warlord Dementus nie je dostatočne besný na to, aby budil rešpekt hodný lídra hordy motorkárov. Považujem ho za nevhodne napísanú postavu. Nevidím vedúcu kvalitu, na základe ktorej by ho gang nasledoval. Vystupuje ako urozprávaný pomätenec vyžívajúci sa v prehnanej dramatizácii, so záľubou v jazde na motorkovom záprahu evokujúcom rímsky bojový voz. Do celkového koloritu šialených postáv mi zo všetkých dielov ságy sadol najmenej. Stále v ňom vidím narcisticky hláškujúceho Thora s typickým červeným pláštikom. Umelým nosom a sileným akcentom jednoducho nevytvoril dostatočne funkčnú postavu. Z registra obmedzených hereckých schopností nevydoloval zlovestného zlosyna, akým je oproti nemu na prvý pohľad Immortan Joe (Lachy Hulme). Korpulentnému vládcovi Citadely stačí na navodenie pocitu obávaného tyrana hypnotická hra očí. Hoc sa Chris vo westernovm finále snažil zahrať divákom na city a vysvetliť korene šialenstva svojho charakteru, celkový dojem z filmu pár záverečnými minútami nezachránil.
Mdlou castingovou voľbou je i nevýrazný Tom Burke v úlohe vodiča kamiónu, Praetoriana Jacka. Povedomú štylizáciu jeho postavy vnímam ako očividné žmurknutie na diváka odkazujúce na absenciu ikonického Maxa Rockatanského. Hoci minicameo dáva tušiť, že tam niekde v pustatine osamelý bojovník ciest potichu striehne. Burke mi v intímnej scéne s Furiosou pripomenul pamätný monológ Kylea Reesa v podaní Michaela Biehna z prvého Terminátora (1984). Tom si svoje odohrá, no nezbavíte sa pri ňom pocitu plochého prihrávača hlavnej postavy. Kiež by bol viac ako Rees.
Konečne sa dostávame k najväčšej devíze filmu, a síce k Anye Taylor-Joy, na ktorú si hodinu netrpezlivo počkáme. Úlohy vytrvalej vykonávačky pomsty sa chopila s nevídanou intenzitou. Režisér jej v rámci svojej neústupnej vízie okresal herecké možnosti na minimum, sugestívnu hru očí však využila na maximum. Jej bodavo ostrý pohľad v detailoch ešte umocnilo tmavé líčenie, ktoré krehkú herečku premenilo na uveriteľnú smrtonosku. Nevysloví veľa viet, no o to údernejšie pôsobia. Fyzickú drobnosť postavy dokonale vykompenzovala energickou vervou s akou sa ponorila do akčných scén. Pomstychtivú valkýru drviacu 100 kilových chlapov jej bez problémov uveríte. Ak si po čase budete niečo z filmu vybavovať, budú to práve jej prenikavé pohľady, ktorých sa dočkáme do sýtosti.
Napriek neodškriepiteľným remeselným zručnostiam akými 79 ročný George Miller oplýva, sa neviem zbaviť dojmu, že sme to najlepšie z Wastelandu už dávno dostali. Furiosa hanbu pôvodnej trilógii s Melom Gibsonom rohodne nerobí a slúži ako úctyhodný priamy prequel k nadupanej Zbesilej ceste. K ultimátnemu kinozážitku jej však stále čosi chýba.
Hodnotenie: 70%
