Po piatich rokoch od miliardového hitu, ktorý vniesol pozoruhodne alternatívny náhľad do utrápenej mysle šaškujúceho princa zločinu, prichádza víťazný filmársky tím s očakávaným pokračovaním. Fanúšikovia pôvodného filmu však môžu z odlišnej nálady aktuálneho diela ostať pomerne rozčarovaní. Svedčí o tom mizerná návštevnosť v kinosálach, ktorej nepomáhajú zdrvujúce recenzie značkujúce žolíka s harlekýnkou žalostnými hodnoteniami.
Joker Todda Phllipsa z roku 2019 pri tom spôsobil na poli komiksových filmov fenomenálny poprask. Depresívny charakter diela s obdivuhodne prepracovaným psychologickým profilom milovaného arcilotra zožal právom oscarový úspech. Napriek prvotnej nevôli sa po uzavretom naratíve pustil scenárista Scott Silver spolu s režisérom Phillipsom do znovuotvorenia štúdie šialenstva ukrytého pod maskou klauna. Keďže nadväzujúci scenár do značnej miery len rozvíja nastolenú líniu spoločenskej zodpovednosti za skratové jednanie utláčaného jedinca, rozhodli sa vystavať druhé dejstvo na nezvyčajnom princípe zdieľanej psychózy. Jokerov fantazijne obranný mechanizmus totiž príjme za svoj psychotička Lee Quinzel v uhrančivom podaní Lady Gaga.
Z temne komiksovej variácie na Prelet nad kukučím hniezdom (1975) sa razom stávajú romantickejší Takí normálni zabijaci (1994). Hoci menej satirickí a oveľa viac muzikálnejší. Hudobná romanca vraždiacich psychopatov sa v značne umeleckom prevedení odohráva na striedačku vo väzenských priestoroch a v súdnej sieni. Muzikálových čísel sa netreba obávať, nejde o tradičné tanečno-spevácke vystúpenia, ako skôr o umelecké poňatie blúzniacich myslí, ktoré sa spoločne utiekajú do vykonštruovanej fantázie. Útek od neblahej reality v mainstreamovej kinematografii doposiaľ nikto neprepašoval v takto bizarnej forme.
Povzniesť príbeh tragického utrápenca spevavou silou náhlej lásky považujem za geniálny scenáristický ťah, ktorý do značnej miery ospravedlňuje existenciu celého tohto prazvláštneho projektu. Inak by šlo len o klasickú nadstavbu filmu, ktorý mal ostať pri jednom dejstve, no miliardový zisk štúdia nekompromisne rozhodol o sequele.
Dejovo sa nachádzame tesne po záverečných udalostiach z jednotky.
Rezignovaný Arthur Fleck (Joaquin Phoenix) čaká v Arkhame na súdny proces za spáchané vraždy. Stretne sa tam s očividne vyšinutou ženou, s ktorou si okamžite vytvorí silné emočné puto. Manipulatívna Lee v mentálne uzavretom Arthurovi znovu prebudí vnútorného Jokera, ktorý má v očiach polarizovanej verejnosti ohromnú podporu.
Oceňujem produkčnú odvahu uchopiť tento šielene kreatívny experiment poriadne za pačesy. V niektorých aspektoch funguje poslabšie, viď animované sekvencie v štýle Looney Tunes, no na druhú stranu vo viacerých pasážach zarezonuje silou Vykúpenia z Väznice Shawshank (1994). Scény fyzického týrania v priestoroch väzenskej umyvárne vám zalezú hlboko pod kožu. Oslobodzujúca romanca Jokera s Harley si možno zaslúžila o čosi starostlivejšiu scenáristickú opateru, no Lady Gaga doručila dostatočne vťahujúce herecké vystúpenie. Jej znepokojivo narušená pyromanka vyžívajúca sa v chaose, disponuje maniakálnejšou silou manipulácie ako samotný hlavný protagonista. Jej nezvyčajne prenikavý pohľad dáva tušiť, že v sebe ukrýva ohromne deštruktívny potenciál.
Joaquin Phoenix hrá Jokera v značne hĺbavejšej a odovzdanejšej polohe ako po prvý krát. Zažíva roztrieštenú krízu identity. Odpoveď na otázku či je Joker klamlivou postavou žijúcou v Arthurovom vnútri reagujúcou na jeho strašné detstvo plné zneužívania, alebo je len pokrúteným človekom nepociťujúcim zodpovednosť za svoje zločiny, sa nedozvieme. Súdna fraška na poli dramatizácie celkom nefunguje, no ako sociálna kritika spoločnosti fascinovanej masovými vrahmi je pomerne úderná.
Phillipsov bláznivo umelecký prístup nevyhovie fanúšikom komiksu tak, ako sa mu to podarilo pri značne priamočarejšom minulom filme. Oslobodzujúca sila šialenstva je v Joker: Folie à Deux ešte umocnenejšia ako v prvom diele, hoci je tentokrát spustená iskrivým impulzom milostného vzplanutia. Vzletné posolstvá, ktorými film hmýri po celých 138 minút však komerčný divák necíti ako pridanú hodnotu. Remeselne ide o prvotriednu režijnú prácu.
Dokonalá kamera Lawrenca Shera ladí v symbióze s ťažkotonážnymi hudobnými motívmi Hildur Guðnadóttir. Ponurá atmosféra väzenia je kontastne popretkávaná estrádnymi hudobnými číslami, ktoré nepôsobia v rámci koherencie celku rušivo. Prevedenie jednotlivých hudobných čísel srší nápaditosťou odkazujúcou na popkultúrne míľniky 70-tych rokov. Silné stránky Lady Gagy na palube projektu boli využité naplno. Z hudobného hľadiska najviac paradoxne zabodoval Phoenix s nádejným prednesom hudobného hitu For Once In My Life. Bezchybné herecké výkony ústrednej dvojice dopĺňa pomstychtivý dozorca Brendan Gleeson či pragmatická obhajkyňa Catherine Keener snažiaca sa Arthura uchrániť pred doživotím.
V skratke, úpenlivá snaha všetkých zúčastnených priniesť nevšedný zážitok siahajúci ďaleko za bežný rámec komiksového filmu prehlušuje holý fakt, že nejde o vyvážený, emočne dostatočne strhujúci zážitok. Citeľná žánrová roztrieštenosť oscilujúca medzi satirickou tragédiou, súdnou drámou a muzikálom bola dopredu odsúdená na komerčný neúspech.
Záver tak trochu navodí dojem zodvihnutého prostredníka smerovaného k tradičným pravidlám hollywoodskych pokračovaní. Za hŕstku umelecky nadšených divákov si však dovolím Phillipsovi za jeho neskutočnú režijnú odvahu zatlieskať. Horu z kopca síce vo Folie à Deux nepostavil, no môj vnútorný Joker ostal po filme nádejne vyškerený.
Hodnotenie: 70%
