Mám rád vôňu rozbaleného mydla

V škôlke som neznášal tu gebuzinu, ktorá vznikla z toho krásneho voňavého mydla, vloženého do sieťky a keď cez neho prešlo dva krát päťdesiat uvrešťaných škôlkárov, nechápal som, ako sa môžu takto k mydlu správať. Môžete hádať, aké darčeky som kupoval na Vianoce. Samozrejme to už nemohli byť nejaké obyčajné mydlá, ale poriadne výberové. Šeřík za 4,50 Kčs z drogérky na našom „obchodňáku" bola myslím tá správna voľba a radosť obdarovaných pod stromčekom nekonečná. Keď som išiel na pioniersky tábor do Poľska, pamätám si, že som dostal vreckové 1200 zlotých (v prepočte asi 200 Kčs). Za 600 som si kupoval gofry so šľahačkou a za zvyšné peniaze som nakúpil mydlá. Doma som ich dal s nekonečným detským úsmevom mame, ktorá si ich ako najväčší darček na svete dala do špeciálneho mydlového šuplíka v spálni, pretože s poľskými mydlami sa predsa neumýva. Na špici mojej mydlovej hierarchie bola samozrejme Nivea. Tá Nivea v tvrdej krabičke dovezená zo západného Nemecka, ktorá mala také perfektné tvary, farbu a vôňu, že niekedy som mal chuť sa do neho aj zahryznúť. Vždy keď teraz vidím, ako sa dvaja muckajú v nejakej reklame na Niveu, spomeniem si na túto moju mydlovú úchylku z detstva. Mám rád vôňu čerstvo rozbaleného mydla.