Snažil som sa prísť nato, ako obdobie „keď ide karta“ , vystrieda stagnácia a narazenie na slepú uličku. Veľmi dlho ma hnevalo, že neviem prekuknúť niečo, čo sa očividne opakuje vo všetkých oblastiach môjho života. Musím priznať, že to bolo veľmi frustrujúce nedokázať vidieť niečo, čo má človek neustále pred nosom.
Aj keď som niečo začal a ponoril sa do toho naplno, tak po určitom čase to narazilo na určitú hranicu, bariéru, za ktorú ako keby sa nedalo dostať. Došiel som k veľa záverom, ale väčšina z nich bolo iba opísanie problému, bez aspoň náznaku riešenia. Objavil som, ako nám ľudia berú z rúk život, ako necháme sebou manipulovať pre aspoň ilúziu istoty a bezstarostnosti, ako si často nevieme stanoviť jasné ciele a konkrétne kroky k nim, ako nám chýba triezvosť a zároveň schopnosť skĺbiť túto triezvosť s vizionárstvom, ako sa necháme vláčiť extrémami… Veľa ďalších drobností, za ktorými som tušil niečo, čo majú spoločné. Len som to nedokázal pomenovať. Až dnes…
Musím sa pousmiať nad tým, že tento objav je pre mňa taký zásadný, že o ňom musím napísať. Lebo je to naozaj jednoduché, možno až triviálne. Skrátka vždy, keď som mal z niečoho, čo robím, radosť, tak sa mi neskutočne darilo. Potom väčšinou prišlo rozhodnutie, alebo okolnosti, ktoré radosť potlačili a potom sa začali objavovať problémy. Tu musím povedať, že bolo vždy v mojich silách, aby som tieto okolnosti zvrátil, alebo sa prispôsobil. Len možno zo strachu, pohodlnosti, alebo ľahostajnosti som to nespravil. Dokonca si myslím, že všetci to máme vo vlastných rukách a aj keď sa stane „nešťastie“, dokážeme zvrátiť veci zase na dobrý smer. Keď sa nám teda chce a nebojíme sa nie je nič, čo by nás dokázalo zastaviť.
Zrazu som uvidel ako sa radosť zo seba samého vynára a stráca ako jasná línia celým mojím doterajším životom. Pochopil som jednoduchú vec, že vždy, keď som presne vedel, kto som a kam idem, tak som cítil radosť zo života, že som bol verný sám sebe. Naopak rozhodnutia, ktorými som „zrádzal“ sám seba ma vždy zaviedli do slepej uličky. Uvidel som, ako sa radosť z každodenného života stráca po každom zlom rozhodnutí a na druhú stranu ako ma radosť doslova živí pri najtvorivejších obdobiach môjho života.
Neviem kto, ale niekto to vymyslel dokonale. Stačí počúvať radosť zo života, používať ju ako kompas a všetko ide o veľa ľahšie. Zrazu sú všetky rozhodnutia jasné a dokonca svet ako keby pomáhal šťastnými náhodami. Skúsil som si predstaviť, aký by bol môj život, kebyže vždy počúvnem tento kompas, ako by som sa rozhodoval a kam by som sa dostal. Ten obraz ma zasiahol tak silno, že som si sľúbil, že si už radosť zo života budem strážiť a nenechám si ju zobrať pohodlnosťou alebo strachom, ani ničím a nikým iným.
Skúste si predstaviť aj vy, aký by bol váš život, kebyže ste sa každý deň rozhodli tak, že ste mohli mať zo seba radosť. Bez šedivých kompromisov a úskokov. Bez nutnosti sa opúšťať.
Máte radosť zo svojej práce?
Máte radosť zo svojho partnera, rodiny, detí?
Máte radosť sami zo seba?
Pokiaľ je čoby len jedna odpoveď na tieto otázky nie, tak je veľmi pravdepodobné, že nejdete správnym smerom. Ako človek, čo má bohaté skúsenosti so slepými uličkami vám skromne radím, že čím skôr znovu začnete používať svoj kompas, tým lepšie J.
