Samozrejme, potom, keď zistíme, že svoj život ako keby nepatril iba nám, tak ho chceme naspäť. Však je to najcennejšie, a vlastne v poslednom dôsledku aj to jediné, čo máme. Toto bohatstvo si ale uvedomuje aj druhá strana, ktorá ho nechce len tak pustiť z rúk. Potom začne trenica a často konflikt.
My máme jednoznačné právo dostať svoj život naspäť, ale druhá strana zrazu tvrdí, že to je vlastne tak dobre, že ho má ona. Že za nás rozhoduje ako najlepšie vie, že často sa rozhodne ešte lepšie,ako by sme to dokázali my. Dokonca má tú odvahu tvrdiť, že by sme mali byť vďačný zato, že nám náš život stráži, dáva naň pozor a zvelaďuje. Vlastne akým právom ho chceme naspäť? Ako môžeme byť takí sebeckí? Vôbec si nevážime to, čo máme.
Z nejakého pre mňa nepochopiteľného dôvodu sa väčšina z nás nechá prehovoriť a súhlasí s tým, aby o ich živote rozhodoval niekto druhý. Začne ich hriať pocit istoty, pohodlne sa usadia a zrazu si uvedomia, aké to je skvelé, že ich to netrápi. Tá vec, čo ešte donedávna bola stále tu za chrbtom, ťukala na plece. Ako sa len volala… Tuším zodpovednosť.
Stal sa zázrak a ľudia si na Slovensku masovo uvedomili, že ich životy držia v rukách cudzí ľudia a že títo ľudia si s ním robia čo chcú. Samozrejme, že chceme život od zlodejov naspäť. Aj napriek tomu, že možno všetky udalosti začali tým, že jeden vlastník našich životov intrigoval proti druhému, udalosti sa vymkli z ich kontroly a ľudia začali rozmýšlať. Jeden po druhom si začali brať životy naspäť a začala sa rodiť zmena. Táto zmena má pred sebou veľmi dlhú cestu a ešte vôbec nie je jasné, či sme odhodlaní ju doviesť dokonca. Či sme schopní niesť svoj život, rozhodovať o ňom a niesť za tieto rozhodnutia zodpovednosť. Toto Slováci zabudli a pokiaľ nechcú znovu svoje životy znovu stratiť akýmkolvek primátom, vodným živočíchom a nezmarom, tak sa to budú musieť naučiť.
Nikto za nás nič nespraví. Keď naozaj niečo chceme, musíme si to spraviť sami. Naučiť sa znovu nesebecky spolupracovať a nekradnúť si životy navzájom. Preto Vás všetkých pekne prosím, pokiaľ naozaj chcete využiť túto vzácnu chvíľu, tak neodovzdávajte svoj život len preto, lebo ho na chvíľku máte v rukách. Nedávajte ho ani tým, čo Vám ho ukradli, ani tým čo Vám sľubujú, že sa oň postarajú lepšie, ani tým, čo to celé organizujú.
Nechajte si ho a rozhodujte o sebe konečne znovu sami.
