Tak je to i s lesom. A namiesto lekára je tam lesník, ktorý VIE, čo ma robiť. Nenechá chorý strom, aby nakazil ďalšie.
Takto začal jeden môj komentár na sociálnej sieti, ktorý získal za pár dní stovky reakcií a veľkú diskusiu. Podnietilo ma to napísať o téme trochu viac. A nielen o stromoch...
Ak sa pozrieme do histórie, zistíme že už Jozef Dekrét Matejovie pochopil aktívny prístup k lesu - čo z neho zoberieme, to musíme aj do lesa vrátiť. Tak začiatkom prvej polovice 19-teho storočia bolo jeho zásluhou zalesnených vyše 3900 ha hlavne vplyvom baníctva a hutníctva zdevastovaných lesov a lúk. Bol prvým priekopníkom v obnove lesa sadením nových stromčekov, lebo dovtedy sa les obnovoval iba prirodzene. Presadzoval pestovanie a starostlivosť o les, čo dnes mnohí popierajú a snažia sa ponechať ho na iba na samovývoj.
Naviazal tak na „Porádek hor aneb lesuv zachování“ vydaný Máriou Teréziou koncom 18-storočia, ktorý pojednával nielen ,,o rúbaní“, ale hlavne pestovaní lesa. Z dnešného pohľadu by sme to nazvali trvalo udržateľným rozvojom J.
Dnes silno polarizovaná spoločnosť nielen v otázkach politických, zdravotných, sociálnych, ale aj ekologických. Žiaľ, drvivá časť verejnosti je ovplyvnená emotívnymi fotkami, videami mláďat, vyjadreniami známych ľudí. Priestor na vecnú odbornú diskusiu sa scvrkol na minimum.
Ochrana prírody sa robí smerom k verejnosti emotívne a agresívne, bez vlastníkov, konsenzu širokej odbornej verejnosti ekológov, ochranárov, lesníkov, poľovníkov, štátnych inštitúcii, samospráv s cieľom chrániť VŠETKO. Štát sa tak správa pod vplyvom určitých skupín a verejnosti direktívne, nie ako partner. Presadzuje riešenie v hektármi chránených území a nových NP.
Sme malá krajina, ale máme 9 národných parkov s celkovou výmerou skoro 5 000 km2 , čo predstavuje 14,5% rozlohy SR (s ochrannými pásmami takmer 7 140 km2). K tomu (niekde vrátanie NP)13 CHO, NPR...
NP | vlastné územie ha | ochranné pásmo ha | spolu ha | vyhlásenie |
TANAP | 73 800 | 30 703 | 73 800 | Zákonom SNR č. 11/1949 Zb. |
Napant | 72 842 | 110 165 | 183 007 | Nar. vlády SSR č.119/78 Zb., 182/97 Z.z. |
NP Malá Fatra | 22 630 | 23 262 | 45 892 | Nar. vlády SSR č. 24/1988 |
NP Slovenský raj | 194 414 | 5 475 | 199 889 | Nar. vlády SSR č. 23/1988 |
NP Muránska Planina | 18 516 | 13 003 | 31 519 | Nar. vlády SR č. 259/1997 Z.z |
Pieninský NP | 3 749 | 22 444 | 26 193 | Nar. Predsedníctva SNR č. 5/67 Zb. |
NP Poloniny | 29 805 | 10 973 | 40 778 | Nar. vlády SR č. 258 zo dňa 23.9.1997 |
NP Veľká Fatra | 40 371 | 26 132 | 66 503 | Nar. vlády SR č. 140 z 27.3. 2002 |
NP Slovenský kras | 34 611 | 11 741 | 46 352 | Nar. vlády SR č. 101 zo dňa 13.2. 2002 |
spolu: | 490 738 | 223 195 | 713 933 |
|
zdroj: webové stránky NP
Pozn.: pripravovaný NP Podunajsko s celkovou výmerou 21 043 ha k 3/2023
Pri písaní blogu som natrafil na zaujímavý dokument MŽP SR, tak uvádzam aj pár postrehov z neho.
V dokumente na strane 6 počíta MŽP s potencionálnymi príjmami z NP - vstupným 3-5 €, ročne, t.j. 6,6-11,1 mil. €. Zrejme len v niektorých lokalitách ako je tomu napríklad v NP Slovenský raj. V Európe má 13 štátov nulové poplatky v NP, 7 čiastočné alebo úplne spoplatnené vstupy.
Na str. 19 sa uvažuje v budúcnosti zväčšovať rozlohu bezzásahových území v NP na 50 resp. 75 %. Naďalej však dokument počíta s ťažbou dreva v príjmovej časti, aj keď v rozsahu cca 50% oproti súčasnému stavu.
Podľa návrhu Strategického plánu SPP na roky 2022-2027 v tabuľke 15 je vyčlenených napr. na ochranu prírodných a poloprírodných biotopov trvalých trávnych porastov 101 mil. €, ale na vodozádržné funkcie lesa, ktoré by pomohli riešiť bleskové povodne a tak chrániť obyvateľov len 7 mil. €. Ak to zjednoduším, tak na ochranu človeka a prípadných škôd na majetku bude vyčlenených 7% oproti biotopom....
Vedeli ste napríklad, že štát podľa prílohy č. 39 k vyhláške 170/2021 Z. z. zodpovedá za škody, ktoré spôsobí vydra, kormorán, bobor, vlk či medveď? Medveď má napríklad spoločenskú hodnotu 5 000 €, rodina 57-ročného muža z Liptova, ktorého medveď napadol a usmrtil dostala od MŽP SR 22 000 €. Znova to zjednoduším – hodnota života človeka sú cca 4 medvede... Následným súdnym procesom s odvolaním na Krajský súd dostali pozostalí 60 000 €.
Na verejnosť sa dostávajú názory o škodlivosti manažmentu argumentujúc tým, že les je tu milióny rokov a človek by doň nemal zasahovať. Nechať všetko na prírodu, neťažiť, nesadiť stromy, nepoľovať. Len sa kochať. Aj Rudolf Hrušinský sa kochal J . LENŽE – my nežijeme pred miliónmi rokov, sme v 21-om storočí, keď sú potreby ľudí INÉ. Regulujeme (áno, strieľame) vysokú zver, ktorá robí škody na porastoch v lese a poliach ak je premnožená, diviaky, ktoré prenášajú mor, pílime stromy, aby sme mohli stavať domy, vyrábať papier, nábytok.
Využívame prírodu pre svoj prospech a snažíme sa robiť tak, aby sme dosiahli vyváženosť medzi našimi potrebami a prírodou. Aby sme namiesto stromov v rubnom veku zasadili nové, rôznodruhové odolnejšie porasty, ale aj nechali les na prirodzenú obnovu. Aby sme udržali stav fauny a flóry na množstve, ktoré zabezpečí jej reprodukciu. Ak z prírody niečo zoberieme, sme zodpovední za udržanie rovnováhy v v nej pre ďalšie generácie.
A riešenie? Ako pri všetkom – vrátiť sa o pár desiatok rokov naspäť, kedy legislatíva nestavala lesníkov a ochranárov proti sebe, keď bola spolupráca normálom. Hľadať spoločne výhodné odborné riešenia pre človeka i prírodu, bez politiky, zbytočných emócii. Lebo sme povinní odovzdať prírodu aspoň v takom stave, ako nám ju zanechali naši rodičia.
