Smutné a šokujúce, najmä, ak tak urobil vojak armády, ktorá nás oslobodila od fašistov...To, že takých, ako bola Anka boli určite stovky (možno viac, možno menej neviem... nie som historik) je isté. Stávalo sa tak na oboch stranách fronty. Deje sa to i v súčasnosti... a nielen vo vojnách. Aj v mieri, aj v manželstvách, ale aj v cirkvi.
Cirkev Anku v prvý septembrový deň, skoro 29 rokov po páde socializmu s veľkou slávou (tá jej bola a je stále blízka, hoci hlása skromnosť...) blahorečila. Prečo práve Anka? Prečo nie napríklad Anka AKO SYMBOL VŠETKÝCH obetí násilia? Prečo???
Dovolím si veľmi polemizovať s cirkvou o jej túžbe zomrieť pre svoju čistotu... Osobne si vôbec nemyslím, že by si dievča zvolilo smrť radšej ako svoju čistotu. Len sa snažilo skryť sa, ujsť do pivnice. Veď kto by v takej situácii rozmýšľal ako si zachovať čistotu (rozumej panenstvo) pred životom? Nikto. Tobôž nie 16-ročné dieťa. Je to prirodzené a ľudské.
Nechcela zomrieť, chcela sa zachrániť a ŽIŤ. Anka nespravila nič výnimočné, len to, čo by urobil každý z nás. Chcela si zachrániť svoj život a zomrela násilnou smrťou. V tom je pointa príbehu.
Hoďte teraz do mňa kameňom, ale podobne smutne skončil i oveľa známejší prípad študentky Ľudmily Cervanovej... Tiež sa neubránila...
A práve preto mám dojem, že cirkev, táto ľudská inštitúcia len potrebovala ,,zvýšiť svoju popularitu" v dobe, keď sú kostoly čoraz prázdnejšie. Ľudom, ktorí majú svoju pevnú vieru v Boha totiž cirkev nechýba. Chcú dobro a lásku hlavne pre ostatných. Poznám veľmi veľa kresťanov, avšak málo veriacich...
Možno by si mala cirkev viac všímať tých, ktorí ľuďom pomáhajú, či zachránili veľa životov ako boli Oskar Schindler či Nicolas Winton a propagovať ich hlavne medzi mladými. Nie blahorečiť mladé dievča, ktoré nič v živote nedokázalo.