Dnes som bol s priateľmi na káve, keď si kamarátka všimla na zemi ležiaceho muža. Ľudia bez záujmu prechádzali okolo neho, ale nezastavili sa pri ňom. Hneď sme vybehli k nemu. Ležal na kamennej dlažbe s hlavou vedľa betónového kvetináča. Z okolitých budov nás sledovali kamery mestskej polície druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Ak by niekto na tomto mieste zle zaparkoval, do 5 minút by tam určite bola hliadka.
Skontroloval som pohľadom ležiaceho pána či dýcha. Evidentne bol bezdomovec. Na oslovenie nereagoval a prebral sa až keď som ho chytil za rameno a začal nariekať od bolesti. Na nohe mal staršie zranenie. Už som s ním radšej nechýbal a zavolal na tiesňovú linku polície. Sľúbili mi, že pošlú hliadku. 8 minút sa nedialo NIČ, hoci policajti sídlia o pár ulíc vedľa. Volal som teda záchranku, aj keď viem, že som ju mal volať hneď, len som si myslel, že ju automaticky pošlú policajti z tiesňovej linky. Medzitým prešli okolo nás desiatky ľudí smerujúcich z mesta na stanicu a späť... Pristavil sa len jeden pán, slečna sa spýtala, či nepotrebujeme pomoc a pristavilo sa jedno auto. TRAJA.
Do 14 minút prišla sanitka. Naložili pacienta do sanitky a odviezli ho do nemocnice. Polícia neprišla ani do 32 minút, keď som znova volal a povedal, že už nemusia.....
Neviem, ako dlho ten muž ležal na zemi, kým sme si ho všimli my z budovy. Viem ale, že vonku si ho nevšimol okrem tých troch NIKTO. Áno, bol bezdomovec. Lenže zároveň ČLOVEK. A každý si zaslúži pomoc. Každý. Som si istý, že keby tam ležal niekto v obleku, či aspoň slušne oblečený, bol by tam dav a sanitku by už dávno niekto zavolal. Lenže kto pomôže chudákovi? On už nie je ten, ktorý si zaslúži ľudskosť, našu pozornosť a pomoc?
A potom si niektorí očistia svedomie spoveďou v kostole, iní to ani neriešia, lebo sa tvária, že nič nevideli. A na Vianoce si opäť navzájom zaprajeme lásku, zdravie, ľudskosť, pokoj...
