Som na pokraji nervového zrútenia druhého stupňa. Kam sa pozriem, tam robotník. Ráno vstávam za uvoľňujúceho zvuku vŕtačiek a bojových pokrikov(dones mi tú škridlu!). Po večeroch konzumujem bio pukance pripravované v mikrovlnke, čím vlastne(podľa mňa) marím celý účinok bio(doposiaľ neznámy) a ničím všetky predstavy o zdravej životospráve. Mám nehorázne výčitky svedomia, plánovala som za každým balením pukancov skonzumovať rukolový šalát(vyzerá to ako púpava, ale oveľa sympatickejšie), no na realizáciu nemám chuť ani peniaze. Zachraňuje to jedine Tibeťan, najsprávnejšia zubná kefka s 5460 štetinkami a viera, že s večerným konzumovaním "bárčoho" čoskoro prestanem.
Človek(ja), ktorý býva na internáte v mimoriadne príjemnom prostredí o veľkosti 15m2(4 postele, 3 skrine, stôl, 3 stoličky, umývadlo, stôl2, mravce, padajúca omietka, 4 zástrčky a vtieravá Valéria, ktorá túži byť našou priateľkou najčastejšie medzi 19:00 a 21:00hod + Piko, Fifino a Bubuľ) predpokladá, že keď sa vráti domov, obklopí ho harmónia a šťastie. Omyl. Rozobratá kuchyňa, rozobratý dvor, robotník sem, robotník tam, Momo, hárajúca sa fena, mama popíjajúca kávu zatiaľ čo ja spím v metrovej vzdialenosti od nej(kto by sa nezľakol?!), nervózny otec, nervózna ja, nervózne všetko.
Snažila som sa situáciu odignorovať zapnutím PéCé, túžiac prepísať nejaké poznámky, no niekto vyhodil poistky. Do toho začala malá predajná vtieravá ponožka kňučať a liepať sa mi po nohe. Mala som chuť vyhodiť ten štekajúci pohyblivý chuchvalec srsti do koša s papierom*, no dedo by to nejakým hyperspôsobom zistil a zabil by ma cez okno pohľadom. Keby som to spravila s babkou, ani by si to nevšimol.
Rada by som povedala:"V nedeľu konečne vypadnem." Ale nestotožňovalo by sa to s mojím vnútorným presvedčením. Predstava, že prídem do ešte väčšieho neporiadku, ktorý je chronicky neupratateľný a hmýri sa chlapmi, všetkých vekových kategórií, chodiacimi na dámske WC, ma nenapĺňa ničím pozitívnym.
Mám chuť zo seba vymlátiť všetku zlostnú energiu, no terorizovať svoje plyšové ani živé zvieratá nechcem. Bodlo by boxovacie vrece...alebo konské sedatíva.
Zítra bude líp.
