Dosť už.
Včera som zas lietala v ríši snov a rozhodla som sa, že keď budem veľká a bohatá(čo samozrejme že budem) kúpim si výlet na Nový Zéland a zaplávam si s delfínmi. Zavolala som Miške(už v triezvom stave) a tá svoje nadšenie dlho neskrývala. Buď:
Budeme modelky a budeme zarábať ťažké prachy, no v tom prípade Miška vylúčila moju túžbu po pearcingu, pretože ževraj poškodené modelky nikto nechce. Nevadí.
Alebo si úspešne spravím štátnicu zo španielčiny a pôjdem robiť delegátku do Španielska, presne ako sesternica môjho otca, Nina. Za 3 mesiace si zarobím cca 150 000.(ja viem, pravdepodobne trepem a pravdepodobne som naivná atď, atď..) 50 000 dám na dôležité veci, ktoré v danej dobe uznám za vhodné, že potrebujem(vifonky, otvárací nožík napr.) a za zvyšné kúpim zájazd. Miška pôjde do batožinového priestoru a v taške sa zatvári ako hrniec alebo varecha. Ak nie to, tak sa aspoň zahrá na 6-ročnú.(nejdú 6 roční zadarmo do lietadla?) Oblečie si dlhú sukňu a bude chodiť po kolenách. Zapne si dva copy a nenamaluje sa. Myslím, že by to vyšlo.
Debata sa zvrhla až k tvrdeniu, že Nitra ústi do Váhu a Váh do Dunaja a Dunaj do Čierneho mora. A či v Maďarsku žijú delfíny(ževraj nie, ževraj len vypchaté). A či Čierne more do niečoho ústi a ak nie, či tam žijú delfíny.(ževraj nie)
Dosť už.
Pobadala som, že v poslednej dobe nejako často obliekam krídla a lietam po iných svetoch... To všetko robí to počasie. Zima je nechutne depresívna a melancholická. Keby aspoň svietilo slnko. Možno by som nemala debilné úvahy a čas by som trávila zmysluplnejšie.(konečne by som si šla zabehať alebo by som si niekedy podvečer s Luckou P. otvorila na námestí fľašu vína). Keď bude marec, všetko bude lepšie. Lepšia nálada, lepšie vzťahy, lepšie všetko. Pevne dúfam.
