1. Jeho údajné antisemitské zameranie potvrdzujú podľa niektorých historikov vyjadrenia, že nikdy nepochyboval o antisemitských opatreniach vlády. Ale dokonca aj Ivan Kamenec (pozri odkaz na článok dole) pripúšťa, že ich kritizoval, hoci vraj len preto, že zasahovali židovských konvertitov. To znamená, že Vojtaššák kritizoval antisemitské kroky vtedajšej vlády! Napokon existuje pastiersky list biskupov, ktorý mal byť uverejnený ešte pred prvou deportáciou.2. Najznámejší argument proti biskupovi je tzv. prípad Lörinc. Išlo o Žida zo Spišského Podhradia, ktorý bol údajne deportovaný z jeho pričinenia. V tom čase, keď ho Vojtaššák spomenul v Štátnej rade, bol už dávno internovaný v pracovnom tábore v Novákoch. Mal však takú slobodu, že chodieval aj do Spišského Podhradia a udával miestnych Židov, aby ich deportovali (existuje o tom policajný zápis z Podhradia v roku 1943, čiže v čase, kedy o ňom hovoril Vojtaššák). Biskup v skutočnosti chránil podhradských Židov od udávania a deportácie. Ak si pozrieme stránku Ústavu pamäti národa, môžeme si overiť, že v tom čase žila v Spišskom Podhradí, priamo pod Vojtaššákovými oknami asi 260 členná židovská komunita. Vieme si predstaviť, žeby to antisemita toleroval? 3. Často sa pýtame, prečo vôbec Vojtaššák spomínal Lörinca v Štátnej rade. Biskup to chcel vysvetliť asi trikrát na súde v januári 1951 vo vykonštruovanom procese s tzv. vlastizradnými biskupmi, ale sudca mu vždy skočil do reči a nedovolil mu to. Lörinc v tom čase žil a nebol svedčiť na súde proti Vojtaššákovi. V roku 1946 sa uskutočnil súdny proces s Lörincom za udávanie Židov. Nebol dokončený, lebo dotknutí Židia ustúpili a stiahli žalobu. V tom čase bol totiž Lörinc už komunistom a je pravdepodobné, že sa ho báli. Prípad Lörinc nedokazuje Vojtaššákov antisemitizmus. Práve naopak.4. Zo svedectva vtedajšieho ministra vnútra Alexandra Macha vieme, že biskup Ján Vojtaššák mu poslal list, v ktorom hovorí o vyvražďovaní Židov v Poľsku. Je pravdou, že list sa nikdy nenašiel. Ivan Kamenec jeho existenciu označuje za mýtus. Ale vzápätí priznáva, že "zákrok spišského biskupa však mohol ovplyvniť skutočnosť, že v roku 1943 nezačali deportácie." Mohol byť antisemitom človek, ktorý aj podľa židovského historika dokázal zakročiť, aby sa ďalšie deportácie nekonali?5. K blahorečeniu biskupa Jána Vojtaššáka vyzval osobne počas návštevy Slovenska v pamätnom príhovore na Mariánskej hore v Levoči v roku 1995 pápež Ján Pavol II. Židovské komunity tohto pápeža dodnes označujú za veľkého priateľa. Je veľmi nepravdepodobné, žeby pápež s takýmto vzťahom k synom a dcéram izraelského národa vyzval k blahorečeniu antisemitu. Biskup Ján Vojtaššák bol v tzv. procese s vlastizradnými biskupmi nespravodlivo odsúdený na dlhé roky väzenia. Odsedel si jedenásť rokov. Nebolo mu dopriate zomrieť doma. Umrel internovaný v Říčanoch pri Prahe. Nedávno boli jeho pozostatky slávnostne uložené v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. V Spišskej diecéze sa denne modlíme za jeho blahorečenie. Mons. Ján Vojtaššák zomrel v povesti svätosti. Na tom nezmení nič ani židovská komunita, ani médiá.
Biskup Ján Vojtaššák nebol antisemita
Slová arcibiskupa Mons. Jána Sokola otvorili debatu o Slovenskom štáte. Pýtame sa a hľadáme pravdu. Oprávnene chceme vedieť, ako to naozaj bolo. Deportácie Židov navždy zostanú veľkou škvrnou v dejinách slovenského národa. S týmto obdobím sa spája aj život spišského biskupa Mons. Jána Vojtaššáka, ktorý bol členom Štátnej rady. Jeho obvinenia z antisemitizmu sa však nezakladajú na pravde.