Charta práv EU diskriminuje cirkvi

Na jednej strane treba oceniť záujem o jasné vymedzenie práv v spoločnom európskom dome, na strane druhej si všimnime ideologické formulácie, ktoré sú vo svojej podstate nekresťanské. Pápež Benedikt XVI. v pamätnom príhovore ku zástupcom európskych ľudových strán v Ríme 30. marca 2006 definoval tri zásadné oblasti, ktoré nikdy nemôžu byť predmetom vyjednávania:1. ochrana života od počatia po prirodzenú smrť2. uznanie prirodzenej štruktúry rodiny ako zväzku medzi mužom a ženou založenom na manželstve (čo zahŕňa aj jeho obranu pred destabilizáciou v prípade právneho zrovnoprávnenia iných zväzkov)3. ochrana práv rodičov na výchovu svojich detíCharta základných práv EU síce v článku 2 hovorí, že každý má právo na život, avšak vynecháva ochranu ľudského života pred narodením a dáva priestor na svojvoľné narábanie s ľudskými embryami. Aj v prípade rodiny v Charte dochádza k zreteľnému posunu. V článku 9 sa hovorí o práve na manželstvo a založenie rodiny, nie sú však nijako definované, čo vytvára široký priestor na zrovnoprávnenie manželstva s registrovanými pármi rôzneho typu a degradáciu rodiny. O potvrdenom práve homosexuálnych párov na adopciu detí ani nehovoriac.Katolícka cirkev rešpektuje túto dohodu medzinárodného spoločenstva, hoci vo viacerých ustanoveniach nerešpektuje prirodzený zákon, vedie ku zneucteniu ľudskej osoby a jej dôstojnosti. Veľkú obavu však vyvolávajú ustanovenia, ktorých aplikácia môže viesť k obmedzovaniu náboženskej slobody a slobody svedomia. Je to paradoxné, ale Charta základných práv niektorým občanom práva zužuje. Prvým sporným bodom je článok 21, ktorý zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Pre Katolícku cirkev je homosexualita poruchou, jej praktizovanie v rozpore s prirodzeným zákonom a vážnym prestúpením mravného zákona. Charta základných práv EU vytvára predpoklady na zasahovanie zo strany európskych a národných inštitúcií do cirkevného života. Ak by sa v diecéze objavil kňaz – aktívny homosexuál, ktorého by biskup pre jeho správania suspendoval, čiže pozbavil kňazskej služby, v duchu Charty by sa takéto konanie považovalo za diskrimináciu. Druhým sporným bodom je článok 23, kde sa píše: „Rovnosť mužov a žien musí byt zabezpečená vo všetkých oblastiach, vrátane zamestnania, práce a mzdy.“ Toto ustanovenie by v extrémnom prípade mohlo viesť napríklad k snahám jednotlivcov získať v mene domnelej rovnoprávnosti ordináciu, ktorá je na základe apoštolskej tradície vyhradená v Katolíckej cirkvi iba mužom.V článku 2 ods. 1 rámcovej zmluvy so Svätou Stolicou Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi a jej členov v Slovenskej republike na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahrňuje najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania Katolíckej cirkvi a vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom. Aj keď po írskom referende je budúcnosť Lisabonskej zmluvy (a teda i Charty) nejasná, treba pozorne sledovať, akým spôsobom sa budú spomínané články Charty základných práv EU na Slovensku uplatňovať, keďže sú v rozpore so základnou zmluvou so Svätou Stolicou. Je veľmi pravdepodobné, že snaha implementovať ich do nášho právneho systému bude silnieť. Do budúcnosti nemožno vylúčiť, že sporné a diskriminujúce ustanovenia Charty môžu byť zo strany súdov zneužité proti cirkvám, s cieľom obmedziť ich právo na slobodu prejavu. Ak by sa tak stalo, šlo by nielen o porušenie medzinárodnej zmluvy, ale najmä o flagrantné porušenie náboženskej slobody.