Treba však priznať, že nie je sám. Mnoho kresťanov hovorí, že odmieta potraty a zároveň, že zákaz nič nevyrieši. Ak sa veriaci uchyľujú k takýmto názorom, tak je to preto, lebo sa neraz obávajú, že ak vyjadria jednoznačný zamietavý postoj k interrupciám, budú označení za netolerantných. Do istej miery je táto obava na mieste. Nemalá časť liberálov a socialistov presne takto zástancov „prolife" nálepkuje.
Úplný zákaz potratov vyrieši veľa. Ak by sme dokázali zachrániť čo len jeden ľudský život, zákon by bol úspešný. „Obrátené srdcia" v zmysle Mikloškových slov sú síce bonusom navyše, ale ochrana ľudského života má najvyššiu prioritu. Spoliehať sa na „obrátenie" v situácii, keď je bezprostredne ohrozený ľudský život, je nezodpovedné a naivné. V zmysle tejto logiky môžeme zrušiť celý trestný kódex, lebo téza, že „zákaz nič nerieši" buď platí vždy alebo nikdy. Ak sme takí tolerantní, nezatvárajme zlodejov, ale počkajme si na ich „obrátenie srdca". Ak máme v sebe toľko veľkodušnosti, nechajme vrahov behať po slobode a počkajme si, kým prejdú vnútornou premenou.
Takáto úvaha je však scestná a zaváňa alibizmom. Buď je niečo zlom a v tom prípade musíme robiť všetko preto, aby sme tomuto zlu zabránili alebo tým zlom nie je. Ak katolík argumentuje podobne ako Jozef Mikloško - „zákaz nič nerieši" - zle argumentuje a dopúšťa sa etického relativizmu. Ak sa tento argument používa ako barlička, aby sme v očiach liberálne zmýšľajúcich nevyzerali ako tmári, je to trápne. Buď si za svojim názorom stojíme do dôsledkov alebo nie.
Pripomeňme si dva dôležité výroky pápeža Jána Pavla II.
„Nárokovanie si práva na umelý potrat, zabíjanie detí a eutanáziu, ako aj jeho zákonné uznanie je ekvivalentom zvráteného a hanebného ponímania ľudskej slobody ako absolútnej moci nad inými a proti iným." (Ján Pavol II., Evangelium vitae, 20).
„Umelý potrat a eutanázia sú zločinmi, ktoré žiaden ľudský zákon nemôže uznať za prípustné. Zákony, ktoré tak robia, nielenže vôbec neviažu vo svedomí, ale stavajú človeka pred vážnu a konkrétnu povinnosť postaviť sa proti nim na základe námietok svedomia." (Ján Pavol II., Evangelium vitae, 73).
Keďže som Jozefa Mikloška v Ríme viackrát osobne zažil, predpokladám, že si dobre neuvedomuje, akej veľkej chyby sa dopustil. Úplný zákaz potratov, lepšie povedané akákoľvek reštrikcia v tejto oblasti zachraňuje konkrétne ľudské životy. Pápež Ján Pavol II., na ktorého Jozef Mikloško s takou láskou spomína, hovorí, že už samotná pravdepodobnosť, že ide o ľudský život z morálneho hľadiska stačí ako dôvod na jeho bezvýhradnú ochranu. Toto je dostatočne silný argument, aby sme sa o úplný zákaz interrupcií na Slovensku naďalej usilovali.
