Keď sa útočí na život

Začiatok a koniec ľudského života sa čoraz viac stávajú predmetom falošného súcitu. Pohľad na tieto dve rozhodujúce etapy – počatie a smrť – úzko závisí od odpovede na otázku, kto je človek. Moderná doba priniesla silný individualizmus i presvedčenie, že ľudský život má cenu najmä vtedy, ak je šťastný a zdravý. Snaha, aby sa potraty mohli vykonávať aj na žiadosť ženy, neprichádza len tak. Takýto krok sprevádzajú hlboké kultúrne zmeny v spoločnosti.Podľa Katolíckej cirkvi je základným princípom právo na život od počatia po prirodzenú smrť. To však neznamená, žeby si Cirkev nebola vedomá sociálnych a ľudských problémov, ktoré stoja v pozadí abortov. Treba si však uvedomiť, že potrat tieto problémy nerieši. Viac ako ich legalizácii by spoločnosť mala venovať väčšiu pozornosť výchove k zodpovednému rodičovstvu a pomoci matkám v núdzi. Mať dieťa v príliš mladom veku je síce ťažké, ale dôsledky potratu sú oveľa závažnejšie.Myslím, že existuje súvis medzi používaním antikoncepcie a liberalizáciou potratov. Propagátori antikoncepcie často argumentujú, že jej používaním sa ženy vyhnú neželanému tehotenstvu, a v konečnom dôsledku bude menej interupcií. Skúsenosti posledných rokov ukazujú, že to nie je tak. Za príklad nám poslúžia tri vyspelé krajiny, kde je antikoncepcia voľne dostupná. Podľa britského denníka Daily Telegraph, ktorý nedávno zverejnil údaje z ministerstva zdravotníctva, v roku 2005 podstúpilo potrat viac ako 18 tisíc dievčat mladších ako 18 rokov. Pre 1300 z nich to bol už druhý potrat a pre 90 dokonca tretí. Od roku 1999 narástol vo Veľkej Británii počet neplnoletých dievčat pri potratoch o sedem percent. Asi polovica žien v Spojených štátoch amerických, ktoré podstúpili potrat v roku 2002, to neurobila prvý raz. V Španielsku bolo v roku 2004 uskutočnených viac ako 91000 potratov, čo znamená medziročný osempercentný nárast. Zdá sa, že používanie antikoncepcie podporuje nezodpovedné správanie a zvyšuje počet interupcií.Slovensko je zatiaľ v potom smere výnimkou. Berme však do úvahy, že používanie antikoncepcie u nás zďaleka nie je tak rozšírené. K poklesu potratov po novembrovej revolúcii iste prispeli aj kresťanské cirkvi, ktoré konečne mohli otvorene na verejnosti hovoriť o umelom prerušení tehotenstva ako o vražde nenarodeného dieťaťa. Útoky na ľudský život sa však nekončia potratmi. Mnohé krajiny stoja pred problémom eutanázie. Na začiatku je klasický prípad. Dlhodobo trpiaci žiada lekárov a verejné autority o možnosť ukončiť dôstojne svoj život. Za súhlasom s eutanáziou nie je len falošný súcit, ale najmä názor, že život má cenu len vtedy, ak je zdravý a šťastný. Tento pohľad však jedného dňa môže viesť k tomu, že iný človek bez nášho vedomia rozhodne o našej smrti.Každý život je neopakovateľný. Nikto z nás sa na svet nepýtal. Nevieme, kedy zomrieme. Napriek problémom a ťažkostiam má cenu žiť. Je toľko krásnych vecí, ktoré môžeme obdivovať. Je dobré mať pri sebe ľudí, ktorým môžeme dôverovať. Milujme život. Ale doprajme ho aj iným. Bezbranným nenarodeným deťom. Chorým na lôžku. Lebo život nie je iba o mojom šťastí, ale aj o šťastí tých druhých. Aj o pomoci, nezištnosti a zmiernení bolesti.