„Keď ma Daniel Lipšic oslovil s otázkou, či pridám svoj podpis na odvolanie ministra spravodlivosti Boreca, povedala som mu, že treba dať najskôr ministrovi priestor, aby vysvetlil dôvody, prečo dovolanie v prospech košického mestského poslanca Olejníka podal. Hoci všetky argumenty Daniela Lipšica, spochybňujúce konanie ministra zneli presvedčivo, nechcelo sa mi veriť, že by mohol byť minister taký neopatrný, aby použil mimoriadny opravný prostriedok a nemal na to naozaj vysvetliteľný dôvod. Preto sme najskôr zvolali mimoriadne zasadnutie ústavnoprávneho výboru a pozvali ministra, aby svoje dôvody vysvetlil a obhájil. Na rokovaní výboru sme však nedostali žiadne konkrétne vysvetlenie a žiaden konkrétny dôvod, prečo dovolanie podal. Odzneli len samé nekonkrétne frázy o zlom postupe súdov, ale nič čo by ma naozaj presvedčilo, že podanie opravného prostriedku ministrom je dôvodné. Naopak, podozrenie že išlo o kamarátsku službu odsúdenému poslancovi vzrástlo.
Na ústavnoprávnom výbore však okrem ministrových fráz zazneli iné dve podstatné veci. Minister Borec potvrdil, že posúdenie otázky, či bol náležite zistený skutkový stav trestného činu je veľmi subjektívne. Áno, nemusel, ale len mohol dovolanie podať. Tiež povedal, že dovolanie podal z opatrnosti.
Hovoríme ale o využití mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý je v zákone preto, aby sa zabránilo prípadnému justičnému omylu. Čiže je šitý len na mieru situáciám, keď existuje právoplatné rozhodnutie súdu v trestnej veci, ktoré je zjavne nespravodlivé a stala by sa krivda. Preto je pre prípad takéhoto excesu v zákone nástroj, aby sa zabránilo zjavnej nespravodlivosti a krivde. Na to má slúžiť mimoriadne dovolanie ministra. Nič ale nenasvedčuje, že by to mal byť aj prípad poslanca Olejníka.
Odsúdení vždy skúšajú využiť všetky možnosti, ktoré na vyhnutie trestu majú. Sú medzi nimi stovky takých, ktorí sa ročne rozhodnú podať žiadosť ministrovi, aby v ich veci podal dovolanie. Ak by toto oprávnenie využíval minister v každom prípade, kedy z podania odsúdeného vyplýva nejaká pochybnosť a využíval by ho z opatrnosti, potom by dovolanie musel podať asi v každom jednom prípade. Je to zjavná hlúposť.
Ak sa raz minister rozhodne dovolanie podať, dokonca požiadať o odklad výkonu trestu pre odsúdeného, musí svoje rozhodnutie vysvetliť. Úplne konkrétne, nie iba všeobecnými frázami. Vysvetlenie je povinný dať nielen poslancom, ale aj ľuďom, ktorí tiež môžu mať subjekíivny pocit nespravodlivosti, ktorí justíciu považujú za skorumpovanú a zahmlievanie a podivné kroky ministra pri záchrane poslanca odsúdeného za korupciu ich v tom len utvrdzujú.
Téma justície sa stala veľkou témou prezidentskej kampane. Premiér povedal, že stratil trpezlivosť s justíciou, a že v nej pripravuje veľké zmeny. Ten, kto by mal zmeny v justícii garantovať - minister spravodlivosti - sa však z diskusií o zmenách úplne vytratil. Nahradil ho predseda parlamentu, politický garant Pavol Paška. Počuli ste niekto ministra spravodlivosti v súvislosti so zmenami ústavy niečo povedať? A paradoxne (alebo symbolicky?) práve v týchto dňoch, keď sa vedie veľká diskusia o novele ústavy, stojí minister spravodlivosti v parlamente a snaží sa vysvetliť, prečo pomohol za korupciu odsúdenému poslancovi nastúpiť na výkon trestu. Je to absurdná situácia. A strana SMER-SD, ktorá sa už týždne snaží presvedčiť verejnosť, aký má záujem na očistení justície od nečestných sudcov, ministra bráni a spochybňuje pritom aj prácu tých sudcov, ktorých sa treba zastať a poďakovať im.
Neviem si predstaviť lepšiu symboliku pre stav a perspektívu slovenskej justície, pokiaľ ju bude reformovať strana SMER."
