„Spojím prípady policajného zásahu v Moldave nad Bodvou a útoku holohlavých mladíkov v Nitre. Pretože spolu dávajú o stave spoločnosti komplexný obraz. Aby som to zhrnula. Plánovaná pátracia akcia v Moldave nad Bodvou, v rámci ktorej 60 kukláčov nenašlo ani hľadané osoby, a ani hľadané veci, sa skončila po použití donucovacích prostriedkov predvedením niekoľkých občanov na policajnú stanicu (aby preverili ich totožnosť) a dvomi ľuďmi vo väzbe (z ktorých jeden bol navyše mentálne postihnutý). Pán minister vnútra zabudol, že ho vo väzbe zabudli trošku dlhšie, až kým sa nespamätal prokurátor. Podľa všetkých dostupných informácií je dnes výsledkom tejto akcie jeden priestupok, ktorý sa stále vyšetruje. To sú dostupné informácie.
A potom tu máme útok v Nitre, kde existuje kamerový záznam, ktorým identifikovali skupinu ľudí, ktorí v októbri a decembri brutálne zbili a dokopali občanov. Vidíme, že trvalo viac ako 3 mesiace, kým sa s týmto prípadom niečo naozaj začalo diať. Pretože do minulého týždňa nebol nikto zadržaný, nikto obvinený, a ani nikto vo väzbe. Po tom, ako prípad zverejnili média, máme konečne obvineného. Kým to ale zverejnené nebolo, nestalo sa vôbec nič.
Spájam nespojiteľné? Som presvedčená, že nie. Pýtam sa, aký je toto signál? Je to signál, že polícia chráni selektívne, a že vládna moc takýto prístup toleruje a v horšom prípade kryje. Spoločnosť sa radikalizuje a sme svedkami rastúcej podpory extrémizmu. Terčom útokov extrémistov nie sú len Rómovia, ale hocikto, kto sa svojím zjavom alebo správaním prieči ich predstave o fungovaní sveta. Ak vládna reprezentácia aj naďalej ukazuje, že sú kategórie občanov, ktorých si nie je schopná vypočuť, nieto ešte prípadné porušenie ich práv riešiť, dáva zároveň signál extrémistom, že sa nemusia obávať zobrať spravodlivosť do vlastných rúk.
Keď sa dnes niekto zastane Róma, stráca politické body. Vzorom, ako ich získavať, je Kotleba. Hovoriť o ľudských právach znamená riziko, že človeka označia nálepkou pseudohumanistu, prípadne kaviarenského intelektuála. Aj minister vnútra hovoril o nejakých takých, čo sedia za stolom v Bratislave. Takže som pseudohumanista, som kaviarenský intelektuál z Bratislavy. Ak je toto nálepka pre človeka, ktorý vníma svet cez dodržiavanie základných ľudských práv, hrdo sa k tejto nálepke hlásim.
Môžeme si spytovať svedomie, kto môže za stav, v akom je dnes naša krajina. Musíme si úprimne povedať, že zlyhali elity, vrátane politických, a s veľkou pravdepodobnosťou naprieč celým politickým spektrom. Zároveň, ak dobre počítam, strana Smer je pri vláde skoro dva roky, takže práve ona dnes nesie najväčšiu zodpovednosť za vývoj krajiny. Či chce alebo nechce, nesie zodpovednosť za ekonomiku, nesie zodpovednosť za vymáhateľnosť práva, ale nesie zodpovednosť aj za mentálny stav krajiny. Ak použijeme neúmernú a pochybnú silu na tých, ktorí sa jej nedokážu brániť a podporu nenájdu ani v spoločnosti, potom len mlčky sledujeme ako skupiny holohlavých indivíduí napádajú občanov na ulici. Nemôžeme sa čudovať, keď tu nemáme základnú dôveru v inštitúcie štátu, keď tolerujeme, ako sa demonštruje sila proti Rómom v osade či proti nič netušiacim študentom v aute na diaľnici.
Polícia potrebuje, aby jej občania dôverovali. Som hlboko presvedčená, že naša polícia si to aj zaslúži. Ale zároveň si myslím, že minister vnútra jej robí medvediu službu, ak chráni svojich policajtov aj vtedy, keď to nie je namieste. Za políciou treba stáť, ale ten, kto je za ňu zodpovedný, musí vedieť vyvodiť zodpovednosť, keď polícia urobí chybu. Len vtedy dokážeme polícii skutočne dôverovať. To je základný princíp fungovania demokratického štátu. Preto je dôležité, aby prácu polície nekontrolovala sama polícia, ale aby vznikla nezávislá inštitúcia, ktorá bude kontrolovať všetky ozbrojené zložky v tomto štáte. Veď ako dnes môže inšpekcia nezávisle posúdiť zlyhanie polície, keď deň po zákroku samotný minister vnútra zásah odobrí a povie, že bolo všetko v poriadku?!
Mali by sme to urobiť čím skôr. Skôr než bude neskoro, skôr než sa rozšíria rady tých, ktorých polícia neochránila alebo naopak, priamo prispela k ich perzekúcii (a je jedno, či omylom alebo vedome)."
