Keď mi niekto povie, čo je to pasívna a aktívna konštrukcia vety, budem rada, lebo toto som tam počula prvýkrát. A môj Karel Hynek Mácha sa dožil 126 rokov. Jednoducho otázky ako pre blbcov, ktoré "inteligent" ako ja nezvládne. Ale slzy som nepúšťala ako niekto spolumaturujúci. Ešteže sme mali na obed čevabčiči, aby ma tá cibuľa upokojila. Aj som si jej dala, poriadne veľa, nech tá matura aspoň smrdí mnou, keď tam nebude nič z mojej "múdrosti". Ale tá cibuľa mala opačný efekt, teda celkom blbý. Odpudila všetky myšlienky, úvahy. Bola som vygumovaná, okno alebo skôr dom bez strechy ako po fujavici, či po Eme. Človek si myslí, že za dva a pol hodiny stihne napísať aj pár slohov, to by aj stihol, keby mal slinu, ale tá u mňa chýbala. Som bola ako odsatá ako deň predtým u zubára, až celé líce mi vyschlo. Tak aj teraz, proste nič. A k tomu témy, hmmmm, aria ria ria. Ťažko bolo vybrať, ťažko bolo písať. Ledva som stihla. A moje rozprávanie sa zmenilo na úvahu. Najväčšie potešenie bolo, keď spolužiak zahlásil, že jeho mamka umýva okná, vidí ju cez okno. Nič moc, ale mňa to potešilo, akoby umývala moja a ja som už nemusela. Časť matury, na ktorú som sa najviac tešila, bola pre mňa katastrofou. A aj z obedu ma prehnalo, aby som sa pekne vyjadrila.
Ale bolo krásne vidieť znova spolužiakov v oblekoch, pri tom pohľade má človek, teda žena, aj chuť vydávať sa. Vyzerajú tak.... tak.... no.... mužne :-). Zato moja "ženskosť" mi nepridala na kráse ani na zdraví. Otlak z topánok sa bude ešte dlho hojiť a to nehovorím o natiahnutých lýtkach zo štekličiek, proste nič pre mňa.
Ale aj tak bol dnešný deň krásny. Toľko slnka z rána. Aj jarník som si vybrala, v ktorom vyzerám ako Sherlock Holmes, aj zmrzlinu som si dala, len škoda, že nemali citrónovú. Ani na Vasiľa som už toľko nemyslela. Celkom pohodový pokojný deň, keby...
