Mária Živčáková
Tak len zima ostaň
Darmo mi bude niekto hovoriť, že je len február, ja už chcem jar!
syndrom vyhorenia Zoznam autorových rubrík: Asi som neprišla len tak, Bol raz jeden Vasiľ, Skákanie cez plot alebo matury, Sexovanie s dušou, Dievča zo smetiska, Súkromné, Nezaradené
Darmo mi bude niekto hovoriť, že je len február, ja už chcem jar!
Preco by som mala chciet zomriet, ked netrpim nestastnou laskou (tento dovod vobec nie je dovod hodnym smrti), nie som vazne chora, netrpim bolestami, nezomrel mi nik blizky,....... Aj napriek tomu tuzim po smrti.
Neviem čím to je, že si ma vyberajú tí nadpozemskí ľudia. Eli zmizla, ale prišiel ďalší. Doteraz sa nepredstavil, ale viem o ňom.
Strach ma prenasleduje všade. Ľakám sa všetkého, fakt všetkého, opýtajte sa spolubývajúcich. Boja sa vojsť do izby, aby som sa nestrhla. Zaspím až neskoro v noci a aj to po dlhej námahe. Už som to nemohla vydržať. Musela som ísť domov, na smetisko.
Začalo sa to nevinne. Nechcelo sa mi spať. Od, pre mňa stále neznámeho, človeka mi došla sms-ka.... a začal sa príbeh .............
Pokúsila som sa ho nájsť, dlho som ho hľadala, všade, bez úspechu.
Teplé leto vystriedal chladný september a ja som sa pomaly ale isto tešila na školu. Možno to znie divne a hlúpo, ale fakt sa teším, budúci prváci sa vždy tešia, prvý týždeň, potom ich to prejde. Bolo skoré či neskoré ráno, klasické prázdninová, kolo 8. Česala som sa, vlastne pokúšala som sa zopnúť vlasy gumičkou, keďže svoju prehru s rozčesávaním som si už dávno uvedomila. V zrkadle som za sebou zbadala Eli.
Už od mala som trávila aspoň týždeň cez prázdniny u babky na dedine. Nie žeby som ja na dedine nebývala, ale babka býva na takej ozajstnej babkovskej dedine. Ale ja som vyrástla a už nič nie je babkovské.
Čakala som ju, dlho som ju čakala a ona nechodila. Povedala, že príde čoskoro, že ma zavedie tam, kde to sľúbila a nechodila. Bola som smutná a sklamaná. Pripadala mi tým veľmi ľudsky, nespĺňa, čo sľúbi. To sa už človek nemôže spoľahnúť ani na mŕtvych?
Matikár hviezdil ako mohol. V tejto chvíli mi absolútne nechýba, ale ako tak rozmýšľam, tak o tých pár mesiacov asi aj bude. Pokračovanie jeho viet z dávnych i nedávnych čias...
Mám po strednej. Robila som si viac - menej poriadok v skrini. Nepotrebné stredoškolské papiere. Medzi nimi bol aj zdrap papiera s výrokmi môjho matikára. Ponúkam páru:
Všetci to prežili (maturujúci), chápem, nie som výnimka, ale už to nechcem zažiť! NIKDY!
Tak isté veci, ktoré ľudia vymyslia sú doslovné hovadiny.
Akademický týždeň. Učila som sa, ......teda....... snažila som sa učiť. Moderátori jedného nemenovaného rádia mi oznámili 23. hodinu. Mala som v sebe dve tabletky Mema+ a dva litre kofoly a spoľahlivo odohnaný spánok, ale chuť do učenia mi to neprivodilo.
Čakala som na trhovisku v rade na zeleninu aj s našou rodinnou známou a jej štvorročným vnúčikom Adamom. Adam sa zrazu otočil k babke a na rovinu, ako to deti vedia, sa opýtal: „Babi, čo je to sex?“
Dlho som ju nevidela a jej existenciu, či neexistenciu mi pripomínali len koráliky. Hrala som sa so sestričkou na pieskovisku, alebo sestrička so mnou? Ani neviem, piesok mi pripomína detstvo. Chutne škrípal pod zubami a k tomu kuracie ... no.... hovienka, to bola delikatesa, aspoň pre štvorročné decko. Som rada, že už nemáme kurence. Bibi bude musieť stačiť len ten piesok
Býval v zastarelej dedinke Čerenčanoch. Nemali elektrinu, vodu, ani plyn. Nikdy mu to nevadilo, pri kravách si to ani neuvedomoval. Vstával o štvrtej a spať chodil o polnoci. Štyri hodiny spánku mu celkom stačilo. Chcel to dotiahnuť ďaleko, chcel prejsť svet, chcel vedieť viacero jazykov, chcel mať peknú ženu, chcel toho veľa, ale zatiaľ mal len chcenie, možno mu to stačilo, a možno nie.
Stretla som ju na chodbe. Bolo kolo siedmej. Tak skoro ešte nikdy neprišla. A vlastne som ju ani nečakala.