Celé písomné matury som si predstavovala tak trochu inak. Ťahal sa so mnou ten najhorší, najprísnejší dozor aký mohol. Niet študenta, čo by sa nespoliehal na to, že niečo opíše. Ja som tiež študent, ale neopísala som absolútne nič. Celkom nič. Úplne nič. Na matike mi záleží, ale bieda.
Ftáčnik - Neftáčnik, toho ministra by som najradšej asi upálila na hranici, alebo hodila do vody s balvanom, alebo zavesila do prievanu, alebo ... Chápem, že on nevymýšľal tie testy, ale on ma pod sebou ľudí, ktorí zamestnali ľudí, aby tí ľudia, ktorých zamestnali ľudia, zamestnali ďalších ľudí, no a tí koneční ľudia, ktorí sú v konečnom dôsledku zamestnaní Ftáčnikom - Neftáčnikom , vymysleli tie prekliate testy. Mali by sme odstrániť koreň a nielen lístočky stromu.
A obed! Viem, že sa na jedlo nehovorí fuj, ale nedá mi: FUJ! Nemám rada sladký obed a z duše neznášam dukátové buchtičky. To bolo asi na podplatenie neviem koho. Tie dukáty.
A tak si tu teraz sedím, rozmýšľam nad sebou, ale sa mi ani nechce. Asi sa na to vyďobnem.
Aj by som tu púšťala ako také múdre myšlienky, ale ani to sa mi nechce. Nie som ich schopná. Ona ma vyšťavila. Ako ten odšťavovač, čo dávajú v reklame, keď vyšťavené ovocie zabalia do servítky je úplne suché. Už viem, prečo niekto púšťa slzy. Tá matura je odšťavovač, treba ju zvlhčiť. Ale niekto sa na ňu jednoducho vymočí. To je v podstate jedno. Aj tak sme všetci dehydrovaní. A to je len časť nej. Príde máj, teplé počasie, bude to horšie. Servítka bude celkom suchá. Nič to, každý tým prešiel. Teda, skoro každý.
Želám šťastie, silu učiť sa a potom šťastnú ruku všetkým, čo sú teraz v kajute, ale na jednej lodi so mnou. Idem preč od kormidla :)
