Biela sobota. Už vyzeralo, že bude biela, ale nakoniec bola iba Biela, nenasnežilo. Ako vždy sme so sestrou stíhali (irónia) do kostola. Odviezla nás mamka s ročnou Bibiánkou. Stihli sme (bez irónie) ! Kostol bol plný, prepchatý, sardinkáreň, ako len cez sviatky. Zasardinkovala som to do bočnej lavičočky pre štyroch, kde sme sedeli siedmi.
Zbor spieval ako obyčajne dosť falošne, ale dúfajme, že aspoň úprimne. Požiarnici to ako vždy vystáli. Veľmi ich obdivujem. Stáť v pozore dva a pól hodiny dá zabrať, teda hej. Sviečky horeli skoro vo všetkých rukách a nielen sviečky. Babke predo mnou sa zapálila aj servítka. Vôbec si to nevšimla. Keď sme ju na to upozornili, zahasovala ju prstami, žiadne fúknutie, nič, ani nevyzerala, žeby ju to pálilo. Holými rukami hasila požiar, a to okolo bolo asi 50 požiarnikov.
Pri podávaní rúk sa poriadne zaprela do lavice tak ,že ju posunula asi o pól metra. My za ňou sme skoro popadali. Udržali nás len ruky osoby, ktorú sme akurát pokojstebouvali.
Krásne zneli piesne plného kostola. Len jedna babenka vyššieho veku si just a just spievala svoje texty. No teeeeeda, išlo jej to, ani trochu sme ju nepomýlili.
Najkrajšie aj tak na Bielej sobote je to, keď tí požiarnici sa postavia pred kostol ako vojaci a kostolník, vo veku, a to neklamem, úctyhodných 90 rokov, zatrúbi na starej trúbe, ktorá vydáva tak nádherný trúbkový hlas. každoročne začujem za chrbtom hlasy, ktože to len bude trúbiť, ak sa ten pominie. Kto by trúbil, on bude a hotovo!
Pomaly sa ľudia rozchádzali domov ohriať nohy, pripraviť žrádielko, šunočky, vajíčka, pasky, ...do košíka, vypustiť vetry, ako môj otec, ufujazdiť k frajerke ako môj brat, nalakovať nechty ako moja sestra a vykonať rôzne iné činnosti, o ktorých sa mi ani nechyrovalo.
Pri tej rýchlo pomalej chôdzi domov zabodovala ešte jedna babička so značne ruským prízvukom, keď na otázku manžela:" keľo hodzín?" odpovedala: "Neviem, nemám oči, ani do cerkvi som nevzala, joj." (Cítili ste ten prízvuk? Snažila som sa napodobniť)
A tak sa Biela sobota pomaly končí. Nastane Veľkonočná nedeľa a potom Veľkonočný pondelok, a potom utorok celkom obyčajný a streda ešte obyčajnejšia a ľudia aj zabudnú, že niečo bolo pred nedávnom. Ženy ešte možno budú spomínať, keď budú brať Paralen na horúčku a kupovať ďalší pakel hygišiek. Ale inak svet zabudne, že raz pred pár tisíc rokmi ktosi zomrel. Zomrelo ich veľa, ale len jeden tak jedinečne. Ale my zabúdame. Všetko zasadne prachom, aspoň na rok určite. Ale ja sa budem snažiť kupovať Pronto (proti prachu!). Vyhoďte aj vy tých pár peňazí na tú banálnosť. A " ešte v ten deň budeš so mnou v raji"
Christos voskres!
