Len na to som sa tešila celý rok, že pôjdem k babke.Spočiatku, keď bola ešte aj moja staršia sestra malá, chodili sme spolu, potomlen ja. Babka býva v malej dedinke Ruská Voľa nad Popradom, dedinu tvorí lenpáru domov pri ceste, potom dlhšia časť hore „selom". Tri štvrte dedina tvoriababky v chustkách a fartuchoch a dedovia so zvráskavenou tvárouposedávajúci večer na pive.
Babka s dedkom bývali v starom dome bez kúpeľnea záchoda, malý žltý domček pri cerkvi s dvoma izbičkami, kuchyňoua predsieňou. Keď som tam prišla, voňalo tam tak babkovsky, nie zatuchlinaani nič plesnivé, proste babkovsky. V izbe , kde sme spali, bol aj televízor,starý čiernobiely a veľké drevené hodiny, ktoré odbíjali každú polhodinu.Pri dverách bola komoda, stará drevená, ručne farbená. Babka s dedkom judostali ako svadobný dar a je ešte po neviemkoľkokrátpra babke. Keď smepozerali televízor, vyštverali sme sa na komodu, z nej bol najlepšívýhľad. Ja som sa musela veľmi snažiť a vynaložiť všetky sily, aby som sana ňu dostala, bola som totiž najmladšia a tá komoda bola takááááveľkáááá. Spávala som pri babke alebo na starom vyležanom diváne, škrípal prikaždom pohybe, ale mne sa na ňom spalo najlepšie. V noci bolo na chodbe vždypripravené vedro, kde sme chodili čúrať. Babka mala v sebe nastavenéhodinky a o štvrtej ma každonočne budil hlas: „Marienko, nechce sa tyčuraty?" Ráno sme sa umývali pri studni, tiekla z nej strašne chladná voda,hneď sme boli všetci prebudení.
Kuchyňa nebola najväčšia, ale babka v nej pieklavšakovaké dobroty. Na bľache my vždy upiekla cesto z pirôh i chlieb,čo potrela česnykom. Lievance, placky, halušky, všetko prevoňalo celý dom.
Chodievali sme na maliny a huby a ona miukazovala, kde voľakedy pásla kravy, kde sa ujko tetyn zabil, kde Poliaciozbíjali pradeda a kde sme mali pole, na ktorom porodila Vasko MiškaHelena Dušanka. Stále so mnou hrala pexeso a ja som stále vyhrávala („Ojdivča, divča, ty máš ale pamäť.") . Poobede sme chodili hrabať seno alebookopávať hroby na cintorín. Pri každom hrobe mi rozpovedala príbeh zosnulého.Kto to bol, čo robil, aká je to naša rodina, ako zomrel ... Večer sme pokŕmilipacata, malé kurence pozbierali do krabici a dali za pec, dojili kozu,vajíčka pozbierali, kapuru poriadne zavreli a tak sme mohli ísťv pokoji spať. Pod periny sme vždy líhali s horňatkom mliekaa najmenej jednou piškótou alebo lekvárovou šatvôčkou. Modlili sme saruženec alebo nám babka hovorila o vojne. Keď dala zuby do poháras vodou, vedeli sme, že sa ide definitívne spať.
My sme rástli a rástol aj dom pri babkinom dome,krstná, babkina dcéra, si postavila dom na babkinom dvore. Doteraz sa doňho krstnánepresťahovala, ale žije v ňom babka. Starý dom ostal bokom. Babka sinemohla zvyknúť na moderný dom s kúpeľňou a záchodom a plynovýpec. Ani prázdniny nemali už ten pravý šmrnc. Čúrala som do splachovaciehozáchoda, umývala sa v teplej vode, vyležaný diván vymenila novučkáváľanda, čiernobiely televízor nahradil farebný, na ktorý som sa pozeralaz pohodlného gauča. Stále tu ale bolo seno, koza, sliepky a pexeso.
Keď som mala už tých viacej -násť, v starom dome somkaždoročne upratovala. S veľkou radosťou som sa vracala do toho maličkéhodomu plného spomienok. Umývala som okná, podlahy, utierala prach, zabíjalamravce, pavúky. V šuflíkoch som často našla svoje detské kresby. Všetko saale akoby zmenšilo.........................alebo som len ja vyrástla?
Minulý rok sa mi nepodarilo ísť k babke, narodila sa misestra a doma bolo veľa roboty s ňou. Toho roku sme sa ale vybrali ajs malou sestrou a mamkou aspoň na pár dní. Ale už nič nie je akoniekedy.
Babka zostarla, zoslabla. Koza je už niekoľko rokovzarezaná, pacata nechovajú, malé kurence netreba, tých pár kúr neznesie občasani jedno vajce. Aj to pexeso sa voľakde stratilo. Na huby už babka nevládzeísť, maliny netreba, to radšej v obchode džem kúpi. Komoda mi nesiaha anipo zadok a aj tie hroby už majú mramorové náhrobky. Stará hodiny sapokazila a babkine zuby v pohári rozliala sestra. Nič nie je akobývalo. Aj babka má nohy viac do O, prsty vykrivené, vlasy redšie a sivšiea vrásky hlbšie. Len ten ruženec má stále rovnaký.
