Ostáva mesiac. Neviem, či sme jediná taká pošahaná trieda, ale čím ďalej, tým je to horšie.
Prišlo obdobie, keď sme chodili do školy rôzne oblečení. Napr. v pondelok ako pionieri, v utorok v oblekoch, v stredu letušne, plavky kraťasy a tak (bol mráz, zima), potom podľa štýlov hudby, ... Na škole z nás mali srandu. Všetci vedeli, že TÝM štvrtákom šibe. Po dozvukoch sme mali podozvukovú náladu. Dojedali sme zbytky z chaty. Ak by chcete kečup, alebo cestoviny, v kľude príďte. Klobásy a špekáčky sme po mesiaci vyhodili, teda to zelené, čo z nich ostalo. Sáčkové polievky sme jedli ešte asi dva týždne. Za lavicami sme si urobili tzv. posteľ. Obrovská deka so záhlavkami. Spalo sa po rušných nociach (alebo preučených?).
Potom nám hrabe každému osobitne. Jeden napodobňuje film Gympl (mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm), druhý si hádže loptičku so stenou, tretí sa rozpráva sám so sebou, ja napr. pchám nafúknuté konce sáčkov do ucha, alebo pichám tzv. injekcie múdrosti s pentelkou,....
Aj dnes bol jeden zo zaujímavejších nudných dní v škole. Hrabkalo mi, a nielen mne. Aj spolužiakovi. Veď ako sa nenudiť. Vrelo odporúčam používať ÍČTINU. Tí viac inteligentnejší :) nás rozumeli. Nič zložité. Miesto všetkých samohlások dávate písmeno I alebo Y. Miesto písmena I alebo Y nedávate nič, tieto jediné samohlásky ostávajú. Najkrajšie sa tak spieva. Ceeelu hodinu sme prespievali. Ešte, že bývala učiteľka prišla ukázať svoje nové mesačné dieťa s názvom Dorota. Aspoň sme mali hodinu voľna.
Mižni, ži prídim riz ni fiririiii, iki si miji diivci zitviri ........
Imbrili ili ili ili ili i i i .....
Určite sa tak budem s Timkom rozprávať aj naďalej, fakt sranda. Len niektoré slová keď poviete, tak okolie na vás pozerá, že pánečku, napr. nich si piči (nech sa páči), pripičti (prepáčte), ...
Poobede ÍČTINA vládla našou školou, jesááááá!
Neviem s istotou, ale som si istá ;), že nie sme jediná občas divná predmaturitná trieda. Treba filtrovať von z tela zlé školské vplyvy a niet lepší spôsob, ako fáza polyšibnutie. Vrelo odporúčam, fakt. Aj do bežného života. Pomáha. Keď sa dostanú do tejto fázy moji rodičia, viem presne, čo robia. Väčšinou hrajú nahánačky po dome, alebo slepú babu, alebo si môj ocik nalepí na zadok veľkými písmenami PREPÁČTE!!!, keď prdí, alebo mamka chodí učesaná ako moja ročná sestra ( fontánka, alebo copíky).
Po tejto fáze je aj s nimi reč. Teda rada pre rodičov: ak sa s vami nebavia vaše deti, uvoľnite sa, trošku pošibnite a všetko bude dobré. Vy budete ako znovuzrodení a vaše deti budú hrdé, akých majú cvoknutých rodičov.
To keď sme boli malí a naši nechceli, aby sme o niečom vedeli, tak sa rozprávali tak, že za každú slabiku dávali KO (kočo koto kobukodekome korokobit?). Nikdy som im nerozumela!!! To ma štvalo.
Vyrastám v zaujímavej šibnutej rodine a šibe mi potom všade. Ale aspoň neumriem na infarkt v 25 zo stresu. Koniec koncov, asi to nie je ani kvôli mature :)
Šťastné dni, moji drahí
