Narodila som sa do jedného bodu B v deň D. Mení sa len čas. Čas, ktorý(í) všetko prináša, zanecháva, odnáša. Čas. Jeden múdry ujo (Remarque) povedal: " Najpríšernejší na svete je čas. Okamih, ktorý žijeme a predsa neovládame." Veru. Čas. Otrepané tik-tak. Áno, aj to je čas. Čas je všetko a nič.
Rastú mi nechty. Teraz. Určite, aj pred tým. A aj potom budú. Čas ukáže, či naozaj. Tak absurdný pojem. Osobe v bode B rastú nechty. Aj vlasy.
Vymyslíme časostroj? Pochybujem! To by som už aspoň raz stretla niekoho z budúcnosti. Alebo sa mi nik neprezradil????? Hajzli!
Čas. V deň D môjho narodenia N ma uchytí a po uplynutí svojho (môjho) časového bytia prenesie do bodu S, bod - deň mojej smrti. Alebo noc. Keby som tak vedela ako som od neho ďaleko. Ale vlastne, na čo mi je to vedieť? Čas si aj tak bude robiť svoje. Irituje ma? Asi nie. Život je náhoda. Na náhody neverím. Neverím na život? Verím, asi. Poviem vám, keď umriem. Teda keď sa dostanem do bodu S.
Čas mi dá serus: " Pekne sa mi ťa nieslo, žiadne kilá!" alebo " nemusela si sa toľko metať!"
V ničote budem driemať, alebo vás chodiť strašiť. Budem vstupovať do vašej hlavy, podvedomia, snov.
Ale už to nebude ONO. Nebude tam čas. Vyďobne sa na mňa. Po čase.
Čas.
Človek
A
Smrť
!
To je čas. Asi.
