Vôbec som nečakala, že pôjdem domov. Predomnou bol predlžený víkend adomov mal ísť aj môj braček, tak sa aspoň zveziem. Zobudil ma o piatejráno, že odchádza. Zbalila som sa a odišla domov, spolubývajúca našlaaspoň odkaz na servítke: "Išla som domov" , aby sa nebáli, kde som.
Ani doma ma nečakali, ale potešili sa. Hlavne Bibiánka. Objímala maasi pól hodiny a hrali sme sa celý víkend. Moje zlaté ďeťatko.
Celá moja izba mi pripomenula Eli. Tu som taký strach necítila, ale mala som problém so zaspávaním.
V sobotu sme sadili cesnak, už bolo na čase, každú chvíľu mohlonasnežiť. Tvrdá hlina pre mňa ukrývala tajomstvo. Len som nevedela kde.Keď mám pravdu povedať, už som aj vzdala hľadanie medailónu. A tak salen tak objavil. Mohla som to čakať, že sa objaví, keď ho nebudemhľadať. Po vložení druhého cesnačku do zeme som ho objavila hneď vedľahrudky hliny. Potešila som sa, čosi zo mňa opadlo, cítila som................. pokoj. Konečne po dlhej dobe.
Bibiánka mi pomohla s hodením ho do potoka. Hľadeli sme za ním. Pomaly mizol, klesal na dno až kým sme ho nevideli.
Bibiánka za ním hodila ešte pár kamienkov. Už sme sa len pozerali narybičky, keď sa medailón opäť objavil. Ako klesal, tak teraz stúpal.Zhrdzavená retiazka sa odopla a akoby si ju niekto nasadil. Bola toEli, vedela som to. Bolo ju vidno slabo, skutočná Eli už niekde kopkalanohami na druhej strane zemegule ako niekoľko mesačný plod. Táto Elibol akoby duch ducha, len mierne žiarila, usmiala sa na mňa úsmevomplnom vďaky. S Bibiánkou sme jej zamávali.
Život ma teší. Strach opadol. Pokoj nahradil všetku neistotu. Konečnemá pokoj nepokojná mŕtva duša, ktorá ma o to žiadala. Konečne má pokojnepokojná živá duša.
Vďaka ti Eli. Hoci na konci si mi spôsobila dosť nepríjemností, somrada, že si si vybrala mňa. Mnoho si ma naučila. Mnoho toho som siuvedomila.
Vďaka.
***
