Usmiala som sa na ňu do zrkadla a otočila som sa, alenevidela som ju. Vrátila som svoju tvár zrkadlu a Eli tam bola, rýchlo somnatrčila chrbát zrkadlu, pohľad na miesto, kde bola Eli, ale nič tam nebolo.„Eli?" so strachom v hlase som sa ozvala. Nebol to strach o mňa, žesa mi niečo stane, skôr som nevedela, čo sa deje s Eli, bála som sau ňu. „Eli? Si tu?" Otočila som sa späť k zrkadlu, bola tam. „Eli, čosa deje? Kde si?" Otvárala ústa , niečo hovorila, ale ja som nič nepočula.Nakláňala som sa k zrkadlu, uvedomila som si, že je za mnou, tak som saodsúvala, ale nič som aj tak nepočula. V očiach mala žiadosť, viditeľnerýchlo niečo vravela. „Nepočujem, nič nepočujem! Eli! Ja ťa nepočujem! Prečo ťanepočujem?! Eli!!!" Usmiala sa a prestala rozprávať. Na niečo prišla,zmizla. Bolo to rýchle zmiznutie, bez ladnosti, žiadna pomalá hmla. Bolaa nie je, tak zmizla.
Ostala som zarazene stáť. Začalo mi dochádzať, že ju už asinikdy neuvidím. Zrkadlo v tej chvíli pocítilo dotyk môjho rúžu, ktorýpoužívam na súbor, červený, viditeľný, ťažko zmývateľný. Len tak visel vovzduchu, písal: ´Moje telo hodil do potoka,medailón je vo vašej záhrade, hoď ho za mnou, musíš, lebo ..., čoskoro...´Písmo bolo celkom roztrasené. „Ale kde v záhrade je? Ako vyzerá? My mámeveľkú záhradu ..." potrebovala som nejaké informácie, aspoň nejaké. ´Ponáhľaj sa, nemám už čas´ Rúž dopadol na zem s ľahkosťou. „Akovyzerá medailón? Ako vyzerá?! Počuješ? Ako vyzerá?" bolo zaujímavé kričať samana seba.
Vonku pršalo, teplomer vybehol na 8 stupňov, ďalej anistupienok. Hrubo som sa obliekla. Schádzala som dolu schodištím, rozmýšľala,kde sú gumáky a pršiplášť...
„Čo robíš?" zastavila ma mama na chodbe. „Musím ísť dozáhrady, niečo som tam stratila, potrebujem to." „Čo? To počká, pozri ako jevonku." „Ja to potrebujem hneď?" „Čo je to, veď si ani na záhrade nebola. Choďušúpať radšej zemiaky, pobyt doma ti viditeľne neprospieva."
Chcem - nechcem, odpochodovala som do kuchyne. „Vydrž Eli,len vydrž, musíš vydržať," potichu som vravela priestoru. „Ja ti dám drž hubu,zasraná, tak sa s mamou rozpráva?!" Nechápavo som pozrela na mamku, vzalaškrabku a rozmýšľala o Eli, zatiaľ, čo kolo mňa lietali slováo neúctivej dcére, hneď som vedela, komu pobyt doma neprospieva viac.
