„ S dedkom nie je najlepšie," zavolala mi cez víkendmamka. „Málo je, nerozumieť, čorozpráva. V pondelok ide do nemocnice."
Dedko mal boľavé nohy od nepamäti. Inak bol zdravý. Mal ranyna kŕčových žilách, ktoré sa nehojili, už asi 30 rokov. Bez palíc si honepamätám. Absolvoval niekoľko plastík, ale jeho nohy nič neprijali. Poslednéroky sa v dome objavil aj vozík, ale dedko ho nevyužíval, nechcel byťmrzák. S palicami kosil, rúbal drevo, šoféroval traktor,... pokiaľ vládal.Stál len na špičkách, chrbtica sa stáčala. Potom to prešlo z jednej nohyna druhú, od neprirodzenej chôdze sa pokašľali aj kĺby. Kvôli ranám bolaoperácia nemožná. Posledný rok mu nohy priam mokli. Sedel s nohamiv lavóre, za hodinu bol lavór natečený podivnou tekutinou, ktorá mustekala z nôh.
Všetci sme vedeli, že smrť bude pre neho vykúpením, alepredsa...
Keď mi brat v pondelok zavolal, povedala som len „O",čakala som to, ale aj tak... Klesla som na kôš v chodbičke pri chladničke.Okolo mňa bežal ďalej ranný internátny život - umývanie, obliekanie, striedačkana wecku, pri umývadlách, ... a ja som tam len sedela a mlčkyplakala. Mne sa zastavil čas.
Nebudem mať komu počítať 27-násobné kýchanie, ani 7perfektne rozmiestnených zubov. Nik ma už nezavolá na „frištik„. Zemiaky budempreberať sama a aj z misky budem jesť len ja. Bude mi chýbať pivo sosirupom na stole a aj jeho liečivé ruky. Vedel dokonale a jemneošetrovať rany. Po jeho medicínach zmizli všetky bolesti. Nik už na mňa nebudežmurkať zo sakristie ani spoza chrbta „panča" a aj tie zvony nebudem chodiť zapínať.
Vyzeral akoby spal. Ani bledý nebol. Kvôli skráteným šľachámmusel mať v truhle pokrčenú nohu. Ako vždy. Usmieval sa. A aj ruku dám do ohňa (spolus babkou a bratom), že dýchal. Dvíhala a klesala mu hruď.Určite! A raz na mňa žmurkol, mierne. Tak figliarsky, ako vedel. Určitežmurkol.
Braček sa pri hrobe ukrýval za zástavu, pod nohami mal sneha pred nohami mláku sĺz. Vypálený sneh. Ja som sa snažila zmiznúťv kabáte. Zaslzený golier ma v mraze veľmi chladil.
Celý pohreb bolo zamračeno a aj trochu snežilo. Keďtruhla klesala do jamy, oslepilo ma slnko. Brutusne svietilo, nemohla somotvoriť oči. Svietilo už až do večera. Dedko bol už šťastný.
Bude na mňa dávať bacha, nežmurkol by predsa len tak.
Budeš nám chýbať a neboj, o babku sa postaráme.
Odpočívaj v pokoji!
Vyčnaja pamjať!
